Recenzia na sci-fi DO VNÚTRA PLANÉTY OPÍC s menšou rolou Charltona Hestona.

Recenzia obsahuje spoilery.

Po PLANÉTE OPÍC v poradí druhá PLANÉTA OPÍC.

Sú série, ktoré si držia kvalitu dajme tomu prvé dve časti – až potom začnú upadať. Napríklad VOTRELCI. PLANÉTA OPÍC stratila úroveň už v druhej časti a k prvej, hoci na ňu úzko nadväzuje (dej začína retrospektívou konca „jednotky“ a hneď aj pokračuje v putovaní Novy a Taylora „Zakázanou zónou“), nespráva sa k nej na úrovni.

Heston ako Taylor sa síce vrátil, ale iba kúsok na začiatku a konci. Nova strávi na scéne väčšinu minutáže, ale nakoniec je proste zastrelená, bodka. Zira a Cornelius (znova Kim Hunterová, Corneliusa však tentoraz nehrá Roddy McDowall, ale David Watson) zo začiatku pôsobia dojmom, že obsadia ešte výraznejší priestor, ako minule, ale zrazu zmiznú z deja a už sa nevrátia (asi rekonštruujú Taylorov koráb, ako sa dozvieme v trojke). Naopak, podobne veľký priestor, ako minule, získal orangutaní Minister vedy Dr. Zaius v podaní Maurice Evansa (ROSEMARY MÁ DIEŤATKO).

Novým hrdinom je, s heslom „Fantázie sa medze nekladú“, nový americký astronaut. Tentoraz sa volá John Brent a hrá ho neznámy James Franciscus (ÚDOLIE GWANGI). Po tom, čo Taylor záhadne zmizne z deja (na konci sa to vysvetlí), si nového kolíka okamžite narazí Nova (zasa modelka Linda Harrisonová). Netreba ju ale viniť z prelietavosti – proste si ho iba pomýlila. Obaja sú statní, majú pevné ruky, bohaté vlasy, tvrdé brucho, rúšku okolo opálených stehien a pod ňou to určite tiež nebude zlé.

Brent bol v skutočnosti vyslaný, aby našiel strateného kamaráta Taylora. Po núdzovom pristátí však príde o kolegu a musí sa vybrať rovnakou cestou poznania, akú už pred ním absolvoval Taylor. Znova Nova, znova lovenie ľudí, znova šokujúce zatvárenie sa, keď vidí hovoriť opice. Znova vojnovo naladené gorily, znova otravne morálny párik Zira/Cornelius. DO VNÚTRA PLANÉTY OPÍC sa radšej malo volať „Planéta opíc 2: Zasa“.

Po smrtiacej prvej hodine (ktorá je v podstate remake, nie sequel) snímka síce definitívne padá do kalných vôd naivného hlúpeho béčka s otrasnými akčnými scénami a nezmyslenými zvratmi, ale scenár konečne ponúkne nečakané veci.

Muž s Novou počas úteku pred gorilami do „Zakázanej zóny“ zistia, že sú to v skutočnosti pozostatky New Yorku. V jeho podzemí objavia živoriace spoločenstvo zmutovaných ľudí, ktorí sa vám vedia dostať do hlavy a ovládať vás ako bábku. Títo mutanti uctievajú ako svojho boha atómovú raketu. Tú chcú odpáliť, lebo nenávidia opice a z nejakého tajomného dôvodu nie sú ozbrojení (opice MAJÚ strelné zbrane).

Keď sa gorily prebojujú do podzemia, dostanú udalosti rýchly spád: Nova je zastrelená, čoskoro ju nasleduje Brent. Posledný umiera (opicami i ľudstvom) sklamaný a zlomený Taylor, ktorý odpáli raketu a Zem prestáva existovať (nie som expert na atómové rakety, ale neverím, že existuje JEDNA, ktorú ak odpálite, zničí CELÚ Zem).

Na internete môžete naraziť na niekoľko pozoruhodných teórií, že stopy po mutantoch boli už v prvej časti a teda že štúdio tušilo úspech a už počas nakrúcania nenápadne pripravilo pôdu pre pokračovanie. Tieto teórie sa napr. provokatívne pýtajú „Myslíte, že skaly sa na hrdinov prvej časti valili samé od seba?“ (v Zakázanej zóne neboli opice ani divosi a šanca, že by skaly zleteli „samé od seba“, je malá).

Už originál to po stránke logiky nemal v hlave zrovnané. Opice lovia ľudí, jazdia na koňoch (ktoré neprešli žiadnou evolúciou a vyzerajú a správajú sa rovnako, ako kone v roku 1955 alebo 2011), majú Ministerstvo vedy, saunu (!), usporadúvajú súdne procesy, majú prísne zákony („opica nezabije opicu“) a v druhej časti majú aj pištole, pušky a, čo ma odrovnalo asi najviac, SVOJE FOTKY, zarámované v skle. Keď pred ich očami ale kozmonaut Taylor v „jednotke“ z papiera (ktorý mimochodom tiež vynašli) poskladá lietadielko, hodí ho a ono letí, dostanú takmer infarkt.

Snímka je mizerná, opičie masky začínajú otravovať a tvorcovia namiesto nich nič neponúkajú. Keď sa mihne Heston, je to takmer zázrak, spása z nebies, aleluja. Výprava opičieho mesta je stále smiešna, o čosi lepšie je to v pôsobivo tichej „Zakázanej zóne“ či v zdemolovanom podzemí, ale stále žiadny zázrak. Dialógy sú smiešne, jednanie postáv postavené na hlavu. Triky obludné (oheň). Nova na konci prvýkrát prehovorí, ale tým prínos režiséra Teda Posta (tento rutinér sa ako-tak jednorázovo preslávil koncom 80. rokov, keď v televíznom westerne DOSTAVNÍK režíroval country legendy Krisa Kristoffersena, Johnnyho Casha a Willieho Nelsona) skončil. Nebol to veľký vklad, ale nebol to ani dobrý film. Takže všetko v úplnom poriadku.

Beneath the Planet of the Apes, USA 1970, cca 95 minút

Réžia: Ted Post. Scenár: Paul Dehn. Kamera: Milton R. Krasner. Hudba: Leonard Rosenman. Hrajú: James Franciscus, Kim Hunterová, Maurice Evans, Linda Harrisonová, Charlton Heston, Natalie Trundyová a ďalší

Komentáre

slsp

+1

 

 

Kdesi som čítal že ten koniec s odpálením atómovky bol Hestonov nápad s tým, že "to zabráni ďalším sequelom". Bohužiaľ nezabránil...

03 Máj 2011, 12:47

Reagovať

Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions

Pridať komentár

Storno

Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions

Pridať komentár