Recenzia na romantický film s Josephom Gordon-Levittom a Zooey Deschanelovou 500 DNÍ SO SUMMER.

Joseph Gordon-Levitt hrá normálneho mladého muža, ktorý vyzerá ako chlapec a je zamestnaný vo firme, živiacej sa vymýšľaným pohľadnicových hesiel od zaľúbených po smútočné („Šťastný Valentín s tebou až do smrti láska moja“ alebo „Gratulujeme k narodeniu dieťatka“). Raz do firmy nastúpi nová sekretárka, ktorú hrá Zooey Deschanelová. Joseph sa do nej na prvý pohľad zamiluje. Jej to chvíľu trvá, ale nakoniec aj ona doňho. Tento film sleduje celý ich vzťah. Trval 500 dní.

500 DNÍ SO SUMMER nie je romantická komédia. Je to romantická melodráma. Obsahuje okamihy, ktoré sú vtipné, komické postavičky sú komické, niektoré dialógy sú hodné aspoň jedného nečakaného vyprsknutia tekutiny, ktorú budete práve piť. Niektoré scénky sú skvele odľahčené.

Ani omylom sa však nejedná o komédiu typu NOTHING HILL. Skôr mi to pripomenulo teen verziu bombovej klasiky Roba Reinera KEĎ HARRY STRETOL SALLY, kde Billy Crystal a Meg Ryanová, ťažko povedať, kto z nich bol fantastickejší, podobným tragikomickým spôsobom došli k záverečnému poznaniu, že osud možno existuje, ale niektorí ľudia si súdení nie sú, môžete rozmýšľať nad tým, prečo, ale vlastne je to v konečnom efekte úplne fuk, pretože aj tak na nič múdre neprídete, po pár mesiacoch/rokoch sa z ukončeného vzťahu spamätáte a idete ďalej. Nie, že by ste nad dávnym vzťahom rozmýšľali každý deň, ale občas také chvíľky/otázky „Čo by bolo, keby...?“ prídu. No a o tom je film 500 DNÍ SO SUMMER. Nikto v ňom nezomrie, ale ani sa v ňom do seba nikto nezamiluje na celý život (ak áno, nevidíme to). Má to komické okamihy, kedy sa báječne nasprostasto usmievate, ale vo výsledku je to smutný film, hoci nikto nezomrie na AIDS, rakovinu ani lepru, proste nezomrie vôbec.

Nie je to ale ani depresia. Je to ideálny mix milosti, pôvabnosti a realistického prístupu k životu. Nie všetky veci v živote dopadnú tak, ako sme si mysleli, že dopadnú. Happyend je v očiach debutujúceho režiséra Marca Webba (*1974) o inom, ako v LÁSKE NEBESKEJ či VALENTÍNOVI. Stačí, že dvaja, ktorí sa kedysi ľúbili a už neľúbia, si dokážu po čase, pri náhodnom stretnutí, aspoň ako-tak pozrieť do očí, pozdraviť sa a 5 – 10 minút sa rozprávať. Žiadne zablatené ulepené bláboly, blbé hlášky, hollywoodske monológy, hnusné dialógy. Len „odpozorované zo života“. Krehké, trápne, chce to byť milované.

Okrem kvalitne vystavaného scenára, ktorý pracuje s klišé bez toho, aby otravoval, ma zaujala vynikajúca „technická stránka“. Režisér je hravý a rozkošný. Ako Brian De Palma „rozdelí plátno“ na dvoje, v inej scéne ho rozdelí síce tiež na dvoje, ale kým v jednom okne prebieha „skutočnosť“, v druhom „alternatíva tej istej scény“. V inom okamihu z hraného filmu nerušivo prejde do kresleného a to som ešte nespomenul muzikálovú scénu, pri ktorej som si dupkal nohou rovnako, ako keď v sedemdesiatom ôsmom John Travolta s Oliviou Newton-Johnovou odpálili „Summer Night“.

Všetci herci sú skvelí a chovajú sa ako normálni ľudia (Josephov šéf má pochopenie pre zamestnancovu zlú náladu, v tuctovom filme by ho na mieste vyhodil), akými my všetci sme. Raz máme dobrý deň, raz zlý, väčšinou roka priemerný. Parádne sólo dostal ústredný pár. Zooey Deschanelová sa mi zatiaľ páčila vo všetkých filmoch, v akých som ju videl, od STOPÁROVHO SPRIEVODCU PO GALAXII cez LEMRU LEMRAVÚ po DIVOKÉ VLNY, vo všetkom bola iná, ako 90% iných amerických herečiek. Taká kozička, lopta, rapotačka, blbka blabka pojašená, klaun počmáraný, checheche a huhuhu, oplašené trdlo a hrdlo, veľké oči, malá huba, raz tu, raz tam, strašidlo rozlietané, no veď viete. I teraz je skvelá, ale samého ma prekvapilo, že Gordon-Levitt (ktorého si pamätám ešte zo sci-fi sitkomu „Takí normálni mimozemšťania“ a koncom 20. storočia som so záujmom v kine sledoval, ako mu Michael Myers zasekol korčuľu do hlavy) je oveľa lepší. Možno je to spôsobené i tým, že 500 DNÍ SO SUMMER patrí k mála filmom (ďalej mi napadá napríklad už len – podstatne slabšie - BLÁZNIVO/KRÁSNE s Kirsten Dunstovou), v ktorých je dievča to nezodpovedné až zlé, kým chlapec citlivý a berie to strašne vážne. Gordon-Levitt je pritom vo filmoch (napr. „Komandér“ v G.I. JOE) rovnako pojašený pošuk, ako Deschanelová, miestami (RANA ISTOTY s Mickeym Rourkeom) na seba až nezdravo strháva pozornosť, prehnane sa odviaže a často tým filmu skôr uškodí, než pomáha. Treba ho vedieť skrotiť – až vtedy je výborný. V 500 DNÍ SO SUMMER je výborný.

Takéto dobré filmy by som mohol pozerať každý deň. Možno to mohlo byť o 15 minút kratšie, niektoré postavy nemajú „konce“ a od záveru som čakal ešte viac. Napriek tomu som mal po dlhom čase pocit, že nakrúcanie filmov má stále zmysel, že niektorí režiséri mi stále majú čo povedať a že ak sa niektorí herci „v rámci možností“ skrotia, dokážu si zachovať svoju divokosť a pritom viac porozumieť sebe, nám, tomuto zvláštnemu, bláznivému svetu, kde sme všetci takí odporní, vystrašení a slabí.

(500) Days of Summer, USA 2009, cca 95 minút

Réžia: Marc Webb. Scenár: Scott Neustadter, Michael H. Weber. Kamera: Eric Steelberg. Hudba: Mychael Danna, Rob Simonsen. Strih: Alan Edward Bell. Hrajú: Joseph Gordon-Levitt, Zooey Deschanelová, Patricia Belcherová, Chloe Moretzová, Clark Gregg a ďalší

Komentáre

Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions

Pridať komentár