Na svete existuje asi desať najvianočnejších filmov. Sám doma, Sám doma 2, Perinbaba, Mrázik, Zombi Holocaust a ešte ďalších 5. Takmer vôbec nevznikajú nové filmy, ktoré by sa stávali vianočnými trvalkami.

Nemám rád LÁSKU NEBESKÚ. Tak a je to vonku. Uf. Ale vlastne je to blbosť. Mám ju rád. Jasné, že ju mám rád. Dá sa nemať rád takýto film? Ale nezbožňujem ju, ani nemilujem. Ale ani to nie je úplne presné. Milujem mnohé scény z nej a zbožňujem mnohé postavy. Ale ako celok ju nemilujem, lebo mi pripadá preceňovaná, mnohé postavy sú zbytočné a niektoré zápletky nudné. Kontrast medzi dokonalými scénami/postavami/dialógmi a medzi postavami, scénami a dialógmi, ktoré nie sú dokonalé, je jednoducho priveľký. Každých 15 minút príde scéna, ktorú sa odvážim nazvať geniálnou. Ale 15 minút čakania je veľa.

Úplná bomba a pravdepodobne najlepšia postava mozaikového príbehu o tom, že všetci niekoho milujeme. Bill Nighy nechutne skvelo stvárnil hudobníka Billyho Macka, ktorý je všetkým na smiech. S touto postavou do príbehu zaviali „staré časy“: prestarnutý umelec je bolestivo a vlastne veľmi smutno konfrontovaný s novou agresívnou generáciou „dokonalých mladých ľudí so špičkovo premyslenými pesničkami a telami“... ktorej však niečo chýba. Možno odvaha, alebo štipka šialenstva, aké na umenie, ak ho chcete robiť dobre, potrebujete. Dokáže sa v priamom prenose nepredvídateľný (kto zabudne na jeho „máme malých vtákov“?) Billy vzchopiť a z notoricky otrasnej pesničky (vlastne len vymenili jedno slovko...) vytvoriť hit (ale nefandime si – ak aj áno, bude to pravdepodobne posledný nádych)? Môže rebel s tisíckami sexuálnych a drogových zážitkov nájsť obyčajnú lásku? Nighyho scény sú bravúrne a šokujúce, jeho hlášky kultové („Decká, neberte drogy. Staňte sa rockerom a budete ich dostávať zadarmo.“), dáva to vyžrať každému, kto si to zaslúži (legendárny rozhlasový rozhovor s Brittney Spearsovou), no v skutočnosti zostáva osamelý a sám, opustený všetkými ženami, bez rodiny, priateľov a kamarátov. Je tu len jeho verný tučný škaredý agent, ktorý to s ním napriek všetkému ťahá už desaťročia a už dávno sa zmieril s tým, čo to má za klienta. Každá z postáv má „tú svoju“ legendárnu scénu, na ktorú sa všetci tešíme. V Nighyho prípade na tento post ašpiruje hneď niekoľko scén, ale s úctou k nim treba vybrať najreprezentatívnejšiu pasáž a to videoklip „Christmas Is All Around“. V Monty Python by mali radosť.

Mám rád Hugha Granta. Je to formát, ktorý sa sem-tam nechá nachytať v aute s prostitútkou, no nemá problém vydržať večeru so svojou osobou za obrovský peniaz a darovať ho charite. Mám ho rád, ten jeho roztomilý popletený anglický kukuč a som smutný, že sa tak často opakuje v takých zbytočnostiach, ako bola tá komédia so Sandrou Bullockovou (o to viac si potom vážim hornbyovku AKO NA VEC). Hugh stvárňuje britského premiéra, ktorý práve nastupuje do úradu a (možno) práve nachádza vzťah s nesmelou nosičkou čaju (Martine McCutcheonová). Situáciu mu skomplikuje hlúpy americký prezident (Billy Bob Thornton), voči ktorému bude musieť zaujať svoje prvé kontroverzné stanovisko („Priateľ, ktorý na nás robí bu-bu-bu, už nie je našim priateľom.“). Finále patrí aj Hughovi, keď so svojimi ochrankármi ide od domu k domu (podotýkam na VEĽMI dlhej ulici) a hľadá „tú svoju“, aby sa jej ospravedlnil a stal sa najlepším premiérom, akého v UK kedy mali. Ja to tomu Hughovi úplne žeriem (vrátane kultovej tanečnej scénky).

Náhoda, akú vymyslí len život, sa postarala o to, že Liam Neeson stvárnil vdovca („Povedal som jej, že len cez moju mŕtvolu. Ona povedala, že cez jej. Ako obvykle mala pravdu.“) niekoľko rokov pred tým, než sa ním stal v skutočnosti (herečka Natasha Richardsonová nešťastne zahynula pri lyžovačke). Táto pasáž ukazuje trocha inú lásku. Obyčajnú lásku otca a syna (Thomas Sangster) a naopak. Ale i lásku malého syna k jeho rovesníčke. Depresívny smútok za stratou manželky a mamy prekvapivo prehlušuje predvianočná láska (snímka začína 5 týždňov pred Vianocami a končí, pochopiteľne, 24. 12.). Dokáže sa otec stať otcom a podržať syna v jeho prvej ťažkej skúške? Kto z vás nenaťahuje, keď sa chlapec s tatkovou pomocou prebíja v najdojemnejšej akčnej scéne roku naprieč špičkovo zabezpečeným britským letiskom za tou, ku ktorej ho jeho srdiečko posiela?

Aj o tom je láska – že niekedy nenávisťou maskujeme lásku. Tvárime sa, že je nám človek ukradnutý, ľahostajný až nesympatický, odvrkávame jednoslovné odpovede na jeho otázky a tým mu ubližujeme, kvôli čomu nás má za chrapúňa a arogantnú sviňu. A pritom tým môžeme v skutočnosti len tajiť svoje ozajstné pocity, ktoré však z nejakého dôvodu nemôžeme dať najavo. Ako zareaguje mladík (Andrew Lincoln), ktorého najlepší priateľ (Chiwetel Ejiofor) sa práve žení, keď zistí, že kamarátova láska by pokojne tak dobre mohla byť aj jeho láskou (Keira Knightleyová)? Ako jej dá najavo svoje (zatiaľ?) len platonické city (a dokedy bude ukrývať zvláštnu videonahrávku zo svadby)? Dá ich vôbec niekedy najavo? Má na to právo? Zasahovať dvom dospelým ľuďom do života? Manželský zväzok je predsa posvätný... Alebo sa pripúšťa aj nevera? Je aj tá svojim spôsobom láska?

S Liamom Neesonom tvorí Laura Linneyová (obaja sa stretli v BAVME SA O SEXE ako manželia, v samotnej LÁSKE NEBESKEJ však, pokiaľ viem, nemajú žiadnu spoločnú scénu) najvážnejšiu črepinku Curtisovej mozaiky. Je platonicky zamilovaná do kolegu z práce a ten by ňou (v posteli) tiež nepohrdol. Dokáže ale preglgnúť ustavičné telefonáty jej duševne ťažko chorého brata, bývajúceho v psychiatrickej liečebni? Laura nepatrí medzi moje obľúbené herečky (už fyzicky je mi nesympatická), takže s touto časťou mám trocha problém, ale faktom je, že láska k chorému človeku, ktorému musíte obetovať častokrát vlastný život/vlastné šťastie, je strhujúci nápad a do vianočnej multiromantiky sa tak nehodí, až do nej krásne zapadá. Ostatne, láska má veľa podôb a ako hovoria Mexičania, v prvom rade je to kurva. Ale aj tak mi táto rovina pripomína skôr vianočnejšiu verziu Michaela Myersa.

Rickman je skvelý herec. Nepáčivý a škaredý, ale tiež strašne charizmatický a vlastne hrozne sympatický. Niečo ako Gary Oldman. Asi je blbé hovoriť, kto z tejto mozaiky hrá titulnú rolu. Všetci a nikto. To je asi najsprávnejšie/najspravodlivejšie skonštatovanie. Ale v mojich očiach na to siaha pravdepodobne práve Rickman ako manžel Emmy Thompsonovej (ktorá je zároveň sestrou premiéra Hugha Granta, v tomto filme sa skoro všetci nejako poznajú, napríklad dole spomenutý „sexturista“ a „Boh sexu“ Colin zásobuje jedlom pracovisko Alana Rickmana ale i svadbu Keiry Kinghtleyovej, prípadne Laura Linneyová a Colin Firth sú priatelia, spoločne sa zúčastniaci Keirinej svadby). Táto láska je zasa iná, ako všetky predchádzajúce a po nej nasledujúce. Je to láska skúsených a zrelých manželov, ktorí sú spolu už desiatky rokov a dávno majú za sebou všetky detské choroby každého vzťahu. Je však známe, že starnúci muži v určitom období začnú prežívať čosi ako druhú pubertu, zapaľujú sa im stehná a na scénu prichádzajú milenky. V Alanovom prípade je to krásna Nemka Heike Makatschová (Resident Evil), ktorá ho fajčí očami. Odhodlá sa muž k záverečnému vyvrcholeniu, ktorým je, prirodzene, sex s danou osobou? A ak áno, ako sa po ňom bude cítiť? Príde mu na to manželka? Ak áno, dá mu to najavo, alebo si to navždy nechá pre seba a bude to len jedno z ďalších tajomstiev, aké má každý vzťah? Niekto napríklad tvrdí, že nevera sa preceňuje... Najlepšia scéna tohto páriku ale paradoxne pozostáva zo scény, v ktorej exceluje niekto úplne iný – režisérov osobný kamarát Rowan „Mr. Bean“ Atkinson ako pedantný predavač Rúfus.

P.S. Herec Kris Marshall, tak časť s ním ma baví o to viac, o čo menej sa hodí do filmu ako celku. Vyložene oddychová komediálna rovina pojednáva o smoliarskom, mierne samoľúbo do seba zahľadenom britskom roznášačovi jedla („Aha, vyzerá to ako detský prštek... aj to tak chutí.“), ktorý je skalopevne presvedčený, že ak príde do Ameriky (a ešte lepšie do „sveta s názvom Wisconsin“) do ľubovoľnej krčmy a povie, že je z Anglicka, hodia sa mu okolo krku sexom posadnuté krásne mladé americké panny. Pôvabne až na pocikanie vtipná pasáž končí... ale nie, to vám nemôžem prezradiť (ale je to splnenie najnaivnejšieho mužského snu na svete).

P.S. 2 Martina Freemana („Zaskakoval som za Brada Pitta v Sedem rokov v Tibete. Bola tam veľká zima.“) dobre poznajú fanúšikovia kultového brutálneho sitkomu „The Office“. S Joannou Pageovou (ako Judy) stvárnil dvojicu mladých ľudí, zarábajúcich si simuláciou sexu v porne. To máte totiž tak: aby sa scéna napríklad dobre nasvietila, potrebujete do nej strčiť herca. A keďže pornoherci sú tu iba na to jedno, bolo by pod ich úroveň, aby stáli za vzor kameramanom či osvetľovačom. Nuž a tak túto činnosť vykonávajú títo dvaja čosi ako komparzisti: vyzlečú sa donaha a predstierajú polohy („Judy, prosím ťa, daášsi prsia trocha dole a bradavky nabok? Ďakujem.“), aby osvetľovač videl, či je daná scéna po technickej stránke dobrá. Čo sa ale stane, ak sa paradoxne počas tohto veľmi asexuálneho zamestnania dotyční spriatelia, naviažu otvorený vzťah a časom zistia, že hoci jeden druhého videli úplne nahého, teraz by chceli vidieť aj dušu?

Réžia a scenár: Richard Curtis. Kamera: Michael Coulter. Hudba: Craig Armstrong. Strih: Nick Moore. Hrajú: Bill Nighy, Hugh Grant, Billy Bob Thornton, Liam Neeson, Martin Freeman, Laura Linneyová, Colin Firth, Rowan Atkinson, Alan Rickman, Emma Thompsonová, Chiwetel Ejiofor, Sienna Guilloryová, Curtis Hanson, Denise Richardsová, Shannon Elizabethová, Claudia Schifferová, Bill Moody, Elisha Cuthbertová, January Jonesová a veľmi veľa ďalší

„Prepáčte, že som povedala ´dočerta´.“ – „To nič, hlavne, že ste nepovedali ´doriti´.“ – „Ja som tušila, že to nejako poseriem.“

Komentáre

Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions

Pridať komentár