Recenzia Ivany Šlosárovej na slovenskú melodrámu Záhrada.

V druhej polovici 80. rokoch nastúpili debutanti, od ktorých sa očakávalo, že do tichého miesta, v akom sa nachádzala slovenská kinematografia, prinesú závan sviežeho vetra, nabitého novým a novátorským pohľadom.

„V období 1986 - 1990 debutovalo deväť režisérov - Július Jarábek, Vladimír Štric, Kvetoslav Hečko, Michal Ruttkay, Pavol Gejdoš ml., Martin Valent, Július Bindzár, Jozef Slovák, Jozef Heriban... Ukázalo sa však, že nastúpila generácia, ktorá zväčša nepredstavovala tvorivú alternatívu k veľkým osobnostiam kinematografie.“ (Macek, V. – Paštéková J.: Dejiny slovenskej kinematografie. Osveta, Martin 1997, s.434)

Debut Martina Šulíka (1962) NEHA (1991) narušilo sklamanie z iných tvorcov. NEHA priniesla potrebnú tvorivú iniciatívu a vyplnila veľké mlčanie generácií.

Ročníková práca na pôde VŠMU ROZHOVOR (1983), naznačila tému, s ktorú Šulík v nasledujúcich filmoch pracuje, formuje a analyzuje. Problém komunikácie a narušený vzťah medzi otcom a synom sa stal podstatnou zložkou vo viacerých Šulíkových filmoch.

NEHA je akousi správou o živote v porevolučných rokoch 1900 - 1991. Šimon, mladý študent, odchádza z domu, aby stretol bezdetný manželský pár. Popudom pre jeho odchod je komplikovaný vzťah medzi ním a otcom. Šimon sa ocitne v živote páru, vykonštruuje sa trojuholník vzťahov, kde je v pozícií chýbajúceho syna a zároveň aj milenca.

Šulík v debute rozpracoval tému nekomunikácie, odcudzenia a úniku. Režisérsky rukopis má tendenciu siahať po metaforickom jazyku, k vizuálnej poézii s malým odstupom od postáv.

Nasledujúci film VŠETKO ČO MÁM RÁD (1992) je profilovo odlišný, aj keď nosná téma zostáva. Hlavná postava, Tomáš, má po štyridsiatke a ocitol sa na životnom rozhraní. Tomáš sa nevie rozhodnúť čo ďalej, veciam necháva prirodzený priebeh. Šulík aj tu pracuje s problémom komunikácie medzi generáciou. NEHA bola o viac tragickejšia, surovejšia a seba-deštrukčná. Hlavný hrdina z filmu VŠETKO ČO MÁM RÁD, hľadá pozitívne hodnoty a radosť.

Tretí film ZÁHRADA (1995) je najvýraznejším filmom v prvej polovici 90. rokov. Scenár napísali Šulík a Marek Leščák v spolupráci s Ondrejom Šulajom. Kameraman filmu je Martin Štrba, ktorý celý film ešte viac spoetizoval, čím vyzdvihol Šulíkovu koncepciu diela. Dôležitou tvorivou zložkou vo filme je hudba Vladimíra Godára. Nenútená hudba a minimalistické motívy podčiarkujú prchavý okamžik poetiky a krásy obrazu.

Príbeh filmu ZÁHRADA je zasedený medzi narušený vzťah otca (Marián Labuda) a syna (Roman Luknár). Aj keď film nesie túto hlavnú tému Šulíkových filmov, vzťah je prenesený o jednu generáciu. Učiteľ Jakub odchádza z mesta do schátralého domu starého otca s veľkou záhradou. Vzťah medzi vnukom a starým otcom je čitateľný v metaforickej rovine, cez zápisník starého otca sa Jakub znovu učí spoznávať nielen prírodu ale aj samého seba, svoje korene a svoje miesto. K tomu mu dopomôže bláznivé a krásne mladé dievča, Helena (Zuzana Šulajová), pri ktorej Jakub nachádza čistú detskú lásku voňajúcu za jablkami a trávou.

Jakub prichádza z hluku mesta ako otrávený a znudený človek, aby sa v pokoji a tichosti záhrady rozhodol čo ďalej. Po príchode do domu nachádza v posteli zápisník starého otca. Zápisník je kľúčom do sveta poznania, hľadania a nachádzania. Je knihou so zaklínadlami, tajomstvami a životnými pravdami. Šulík prostredníctvom knihy (aj Heleny) vniesol do filmu čarovno-fantazijný svet. Kniha je písaná zrkadlovo obráteným písmom. Jakub sa „učí znova čítať“ a zároveň sa transformuje v „nového človeka“.

ZÁHRADA je fragmentová na 14 kapitol. Zápisník starého otca je zložený z 13 kapitol, tú poslednú 14 kapitolu začne Jakub písať na konci filmu.

ZÁHRADA má v podstate nekomplikovaný príbeh. Vo filme nie je dôležitá zápletka či dramatizácia, všetko podstatné sa odohráva vo vnútri postáv a v jemnom naznačení v činoch a v slovách.

Jakub za záhadných okolností stretáva ešte záhadnejšie a zvláštne postavy. Či už je to „svätý Benedikt“, vyháňajúci ovce na pašu, alebo „Jean-Jacques Rousseau“ so svojou manželkou a deťmi na ceste na svadbu, alebo je to „Wittgenstein,“ obchodník odkupujúci vhodné majetky pre bohatých Viedenčanov. Cez postavy troch čudákov nám Šulík chcel nenásilnom podobou vnuknúť akýsi odkaz z celého filmu. Wittgenstein, rakúsky filozof sa riadil heslom „Hranice môjho jazyka sú hranice môjho sveta". Postava sv. Benedikta je zakladateľom mníšskeho života na západe. Jean-Jacques Rousseau vyznával motto, že „človek je od prirodzenosti dobrý, kazí ho len spoločnosť.“

ZÁHRADA je podobne koncipovaná ako Jakubiskov film SEDÍM NA KONÁRI A JE MI DOBRE. Postavy hľadajú útočište v starom dome (mlyne), chcú zmiznúť zo všedného dňa a zároveň chcú zmiznúť od povinností. Vo filme SEDÍM NA KONÁRI je všetko centralizované na jeden strom, v Šulíkovom filme takýto strom predstavuje celá záhrada. Aj postavy sú podobné, sú vlastným rozhodnutím vydedencami spoločnosti, šťastie a poznanie chcú nachádzať vo vlastnom svete s vlastnými pravidlami.

Šulík narába so zmyslom slova a gesta, tlmí rozprávanie, aby obraz nadobudol pokoj, ticho až meditáciu. Má záľubu v obraze, štylizuje ho a poetizuje. ZÁHRADA ako keby neexistovala v našom čase a priestore. Príbeh je zasadený do prostredia v ktorom cítiť éterickosť až čarovnú rozprávkovosť. Helena na konci filmu levituje, tento motív je paralelou medzi reálnym a ireálnym svetom, do ktorého sa postava Jakuba vracia, do miesta vlastných predkov. Postava objavuje mystickosť domova a hľadá generáciu v mieste, ktoré je zakorenené v čarovnej záhrade a v schátralom dome.

Jakub je na konci filmu pretvorený v nového človeka, pochopil, že šťastie je len konštantné, preto sa rozhodol zostať v mieste svojich predkov a spravovať záhradu, aby oživil jej krásu a čarovnosť.

Réžia: Martin Šulík. Scenár: Marek Leščák, Ondrej Šulaj, Martin Sulík. Kamera: Martin Štrba. Hudba: Vladimír Godár. Strih: Dušan Mildo. Hrajú: Marián Labuda, Roman Luknár, Zuzana Šulajová, Jana Švandová, Dušan Trančík, Ján Melkovič, Stanislav Štepka, František Kovár, Marta Rašlová, Marián Labuda ml. a ďalší

Komentáre

Zypa Cupak

+1

 

 

film VŠETKO ČO MÁM RÁD milujem, tento mám veľmi rád... ale dávam mu stovku

12 Júl 2010, 21:29

Reagovať

Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions

Pridať komentár

Storno

Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions

Pridať komentár