Recenzia na komediálne pokračovanie milého originálu POFAJČÍME, UVIDÍME 2.

Pokiaľ ste videli „jednotku“ z roku 2004 a páčila sa vám, asi by ste nemali brať moje hodnotenie 40% vážne a dvojku určite vyhľadať; bude sa vám podľa mňa páčiť – usudzujem tak podľa seba, pretože mne sa páčila tiež. Občas nudila, ale potom to niektoré vtipy vytiahli takmer na 80%. Nebol to zázrak, ale sympatická ústredná dvojica a jej šialené dobrodružné príhody (ktoré zažili, ale nechceli), mi tak trocha pripomínali mňa. Tiež zvyknem niekedy bývať v extrémne nesprávnom čase na poriadne nesprávnom mieste, takže som si Inda aj Aziata obľúbil.

Obľúbili si ich aj tvorcovia, preto na konci rozrazili zadné vrátka pre prípadné pokračovanie dokorán. Hoci je nakoniec tak trocha podvodom (čo sa dvojky týka, v Amsterdame sa odohráva iba posledných päť minút, fuj!), dočkáte sa všetkého, čo ste si na pôvabne smoliarskych chalanoch obľúbili minule.

Prečo teda len 40%, keď prvej časti som dal 60% a druhá nie je nijako extra horšia? Pretože kým prvý diel trval rozumných 88 minút, druhý sa natiahol na hodinu a trištvrte. To je nezmyselne veľa a hoci sa stále usmievame, vyložene rehotať sa rehoceme nečasto. Tlmočník, španielske vtáčiky, Ku-Klux-Klan alebo Neil Patrick Harris ako Neil Patrick Harris. To sú pasáže, pri ktorých som sa chechtal a chechtal a v dobrom si hovoril, akí musia byť scenáristi a režiséri (čo je v tomto prípade jedno a to isté) zábavní chlapíci.

Lenže na jednu takúto kúzelne sprostú scénu pripadalo 15 minút, ktoré neboli „nič moc“ alebo boli dokonca rovno nudné. Že film mal malý rozpočet a je to vidieť (väznica Guantánamo pozostáva zo štyroch ciel s umelohmotnými mrežami a jednou kozou, hádžucou bobky), to mi v komédii neprekáža. Takisto v komédii nie vždy očakávam logiku (útek z Guantána asi nie je vec, ktorú by človek bežne zvládol tak, ako nám to predstavujú scenáristi, že). Len to skrátka neodsýpalo tak, ako malo a miestami mi to pripadalo až tak, že tvorcovia odpisovali od samých seba. Keď minule sme mali geparda, teraz nesmie chýbať jednorožec. Ako minule, i teraz navštívime „buranov v dome pri lese“. A tak ďalej.

Neviem, možno ak by sa film skrátil o 25 minút, bolo by to lepšie, ale ako fanúšikovia originálu by ste mali vedieť, že dvojka nie je giganticky horšia. Len sa troška rýchlejšie zadýcha a keďže tvorcovia sú podstatne oplzlejší, vulgárnejší a nechutnejší, ako minule, hrdinovia sú o čosi menej sympatickí (hoci ich stále hrajú John ho a Kal Penn). Predsa len, ak vidíme jedného z nich vykonávať poriadne hlasnú veľkú potrebu tak detailne, až máme pocit, akoby sme videli aj samotnú stolicu, je nám zle, hoci to robíme všetci.

Nechutnosti – to je slovo, ktoré vystihuje zásadný rozdiel medzi oboma časťami a i preto dávam len 40%. Prvý diel bol vlastne nevinný a čistý, ak necháme stranou „hovnovú bitku“. Dvojka nasadzuje hnus-scény od začiatku. Následne z nechutností neuberie, naopak, je to čoraz drsnejšie. Od poriadne zarastených penisov cez „hovnový šmuhanec na Dodatku č. 5“ až po vilu plnú dievčat dole bez, o čom sa nielenže hovorí, ale snáď 5 minút vidíme, ako sa po vile prechádza 30 dievčat bez nohavičiek! A to ani nespomínam rasistické vtipy, ktoré mi pripadali osviežujúce, lebo si myslím, že sú tak dobre napísané, zahrané a zostrihané, že sa im bude smiať Afroameričan, Japonec, Číňan, Rumun, Slovák i Eskimák. Tonáž „ťažkých sexuálne-vyprázdňujúco-rasistických“ vtipov je taká ťažká, že keď sú hrdinovia ocikaní cudzou osobou, je to ešte normálne... a keď sa na konci objaví George W. Bush, nikoho to neprekvapí. Každopádne, do trojky by som na mieste producentov už radšej neišiel, hoci to vyzerá tak, že sa pôjde.

Harold & Kumar Escape from Guantanamo Bay, USA 2008, cca 107 minút

Réžia a scenár: Jon Hurwitz, Hayden Schlossberg. Kamera: Daryn Okada. Hudba: George S. Clinton. Strih: Jeff Freeman. Hrajú: John Cho, Kal Penn, Roger Bart, Jack Conley, Neil Patrick Harris, David Krumholtz, Tamara a ďalší

Komentáre

Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions

Pridať komentár