Geraldova hra (Stephen King) Tlačiť E-mail
Knihy
Napísal Ivan Kučera   
Pondelok, 12 Apríl 2010 13:16

Keď som začínal s knižkami Stephena Kinga, pochopiteľne ma lákali predovšetkým jeho horory. Ak v tom nebola krv, nezaujímalo ma to. Cintorín zvieratiek, Cujo, Chlap s kosačkou...

Postupne som ale našiel záľubu skôr v jeho „civilnej“ tvorbe a mnohé kusy z nej dnes zbožňujem (Zelená míľa, Telo, Posledná priečka na rebríku, Dolores Claiborneová). A naopak - jeho horory ma dnes zďaleka nenapĺňajú/nebavia tak, ako kedysi (Prekliatie Salemu). Česť výnimkám. Nevraviac o otrasnom Bachmanovi.

Geraldovu hru som dostal k šestnástim narodeninám a ak ste ju čítali, asi sa pýtate „Je to najvhodnejší darček pre tento vek?“.

Jednoduchý - ale pôsobivý! – príbeh, kombinuje to najlepšie od Kinga. Prvá polovica je psychologická. Párik zrelých, skúsených manželov, odchádza na pár dní do chalúpky ďaleko od ľudí. Spoločnosť im robí len jazero, sychravé jesenné lesy, výkriky potápok a v diaľke hučiaca motorová píla.

Pri sexuálnych radovánkach, v ktorých figuruje manželovo chrapúnstvo a putá na rukách jeho manželky, ktorými ju pripútal k posteli, manžel zomrie a zúfalá vystrašená žena je o to vydesenejšia, o čo na vlastné oči viac vidí, aká je malá šanca, že ju tu niekto nájde skôr, ako ju zabije hlad, smäd a psychický šok.

Spoločnosť jej okrem hladného psa, ktorý sa dostane do chatky a začne žrať mužovu mŕtvolu, robia spomienky na detstvo, kedy ju – počas zatmenia Slnka – sexuálne zneužil jej otec. Áno, táto rovina pripomína Kingovu Dolores Claiborneovú. Autor dokonca zachádza tak ďaleko, že v Dolores mala ústredná hrdinka krátku víziu, počas ktorej videla, že v rovnakom čase niekde v Maine nebola vlastným otcom sexuálne zneužitá len jej dospievajúca dcéra Selena, ale aj nejaké iné dievča – hrdinka Geraldovej hry (!!!).

Kým prvá polovica sa nesie v znamenitom psychologickom duchu, v druhej sa hrdinka, stále zničene pripútaná k posteli, strhne uprostred nepokojnej búrkovej veternej noci – a má pocit, že tam v rohu stojí človek.

Mrazivo hororová druhá polovička vynikajúco dopĺňa prvú, všetko famózne funguje a fantasticky sa navzájom dopĺňa. Posledné stránky sa nesú v pôsobivom melancholickom duchu o tom, či ľudskú bytosť možno zničiť, alebo len zabiť.

SPOILER Otázkou zostáva, či bolo rozumné AŽ TAK ozrejmiť netvorovu identitu, možno by to bolo pôsobivejšie, keby to King neurobil... ale možno aj nie. Možno je naozaj zaujímavé "ukázať strašidlá za slnečného dňa". Ak má niekto TAKTO právo experimentovať s hororovým žánrom, tak určite aj Stephen King. SPOILER

Geraldovu hru (Gerald´s Game 1992) u nás v roku 1997 vydal Ikar na hnusnom papieri. Kým muži sú z nej často vyvedení z miery, ženy sú milo zaskočené vysokým stupňom feminizmu (King román venoval šiestim ženám).

P.S. Hoci bolo sfilmovaných veľa kingoviek, Geraldova hra zatiaľ zo strieborného plátna uniká. Nejaký čas sa šepkalo, že by ju mohol režírovať Kingov kamarát George A. Romero, potom dokonca sám King naznačil, že by si to rád skúsil (režijne debutoval mizernou Vojnou strojov, odvtedy sa našťastie kamery nechytil). Mňa osobne by VEĽMI zaujímalo, aký celovečerný film by niekto/hocikto dokázal nakrútiť podľa TAKEJTO knižky.

Komentáre

avatar JohnnyD
+1
 
 
Geraldova hra má bravúrny námet, typicky kingovsky vyvoláva strach z tak obyčajnej a nehororovej veci ako sú sexuálne radovánky s putami a pripravuje zaručenú fóbiu do budúcnosti. Tu ale môj súpis kladov knihy končí.

Principiálnou chybou tohto románu je, že sa nikdy nemal stať románom. Námet stačí maximálne na dlhšiu poviedku/kratšiu novelu a nie na skoro 300 stranový román. A pekelne to vidieť, hlavne keď sa každú chvíľu objaví nejaký deus ex machina (pohár s vodou, krém na ruky, telefón). Podobným dojmom pôsobí aj spomienková dejová línia pri jazere, ktorá sa síce sofistikovane odkazuje na bravúrnu Dolores Claibourne, napriek tomu mám dojem, že ide iba o sebavykrádanie skryté za odkaz. Vrcholom je záverečné odhalenie kostlivca, ktoré nemá nič spoločné so zvyškom románu a je tam len preto, aby bola kniha dlhšia o 30 strán.

Osobitnou kapitolou je jazyk a jednotlivé pasáže. King tu prekročil hranicu a so sexuálnou (niekedy až céčkovou primitívnou, no obzvlášť pedofilnou) a krvavou (obzvlášť nekrofilnou) otvorenosťou to riadne prehnal.
Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions
Pridať komentár
Storno
Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions
Pridať komentár