Článok o zbierke Stephena Kinga „Štyri po polnoci“, ktorá obsahuje 4 hororové novely.

Pokladám sa za fanúšika Kinga (čo znamená, že na rozdiel od iných pripúšťam, že napísal niekoľko hlúpych knižiek, viď. školácky „Mobil“), ale nepodarilo sa mi hodnoverne (ani nehodnoverne) vypátrať, ako boli „Štyri po polnoci“ (Four Past Midnight, USA 1990) koncipované v krajine svojho pôvodu, teda v Amerike. U nás vyšli novely „Skryté okno do skrytej záhrady“ a „Langolieri“ v zbierke „Štyri po polnoci“ a novely „Záhadný pes“ a „Policajt z knižnice“ v novele geniálne nazvanej „Štyri po polnoci 2“ (obidve vydal Slovenský spisovateľ). Vyšli všetky štyri príbehy v USA v jednej knižke?

Ak ste fanúšikmi diela Stephena Kinga, prídete si na svoje. Ja mám od neho radšej skôr inú zbierku noviel, mäsité „Štyri ročné doby“ s bombastickými novelami „Telo“, „Nadaný žiak“, „Vykúpenie z väznice Shawshank“ a nedocenenou „Dýchacou metódou“. No ani tieto štyri z polnočného času na tom nie sú najhoršie.

SKRYTÉ OKNO bolo v roku 2004 sfilmované skúseným americkým režírujúcim scenáristom Davidom Koeppom, ktorý napísal hity ako JURSKÝ PARK či ÚKRYT perfekcionistu Finchera. Hoci ma novela baví, film (u nás distribuovaný pod názvom TAJOMNÉ OKNO) ma bavil viac. Jednak pre skvelé herecké obsadenie (Johnny Depp, John Turturro, Maria Belloová, Timothy Hutton, Charles S. Dutton), jednak pre rozprávkovú atmosféru lesnej chalúpky na brehu jazera (sen každého spisovateľa?) a jednak vďaka záveru, ktorý je prekvapivo podstatne (ale naozaj podstatne) drsnejší, ako záver novely. Úspešný spisovateľ trpí umeleckým blokom a keď mu na dvere zabúši šialenec z Mississippi, John Shooter, nastáva nová etapa v jeho živote. Tajomný cudzinec ho totiž obviní z najhoršieho zločinu na svete. Z umeleckej krádeže.

LANGOLIERI sú skôr sci-fi, než horor. Vlastne... je to všetko dohromady, ale v konečnom efekte víťazí sci-fi... a sci-fi je niečo, čo Kingovi nejde. O to prekvapujúcejšie je, že je to takmer výborná poviedka, vychádzajúca z originálneho nápadu. Predstavte si, že letíte v lietadle, zaspíte a keď sa zobudíte, všetci cestujúci (okrem asi desiatich) sú preč. Zostali po nich len cennosti a zubné protézy pohádzané na zemi, v pilotnej kabínke nikto nie je a ešte taká drobnosť: stále letíte. Čo sa stalo? Výborne napísaný príbeh ťaží z toho, že čitateľ nie je o nič múdrejší, ako postavy a tak na koreň záhady prichádzame za pochodu, spolu s hrdinami. Aj táto novela bola sfilmovaná (v roku 1995) pre televíziu s úctyhodnou dĺžkou 180 minút, ale napriek fajn hercom (David Morse má asi Kinga rád, hral aj v ZELENEJ MÍLI a SRDCI V ATLANTÍDE) a solídnej atmosfére trpí mimoriadne odpadovými počítačovými trikmi „žrútov času a priestoru“, ktorý dobre vybudovanú atmosféru sťahujú do studne.

ZÁHADNÝ PES sfilmovaný dodnes nebol a možno je to dobre, pretože ma nikdy nebavil a to mu dávam šancu od základnej školy. Možno za to môže jednoduchým dojmom pôsobiaci slovenský preklad a možno čudný nápad o chlapcovi, ktorý dostane na narodeniny vysnívaný fotoaparát. Avšak keď fotí hocičo, z prístroja nakoniec vždy vyjde fotka s približujúcim sa besným psiskom. Troška to pripomína „Cuja“ a fanúšikovia „prepojenia svetov Stephena Kinga“ si prídu na svoje v podobe Popa Merilla, vzdialeného príbuzného starého známeho Esa („Telo“).

POLICAJT Z KNIŽNICE na tom v mojich očiach nie je o nič lepšie. Našťastie, po slabom rozjazde chytí zaujímavý hororový nádych a niektoré pasáže sú skutočne strašidelné, oplývajúce ukážkovou hrôzostrašnou atmosférou (a nechýba škandalózna pedofília).

Komentáre

Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions

Pridať komentár