„Takto platíš za to, že si suka. A nemá zmysel tvrdiť, že by si nemusela platiť, keby si tou sukou nebola, pretože niekedy z teba urobí suku svet.“ /úryvok z románu zo strany 247/

Je zvláštne, ako niekedy vnímame svoju vlastnú minulosť, čo poviete? V tomto odseku nenarážam oslím mostíkom ani tak na ústrednú tému entého románu Stephena Kinga. Narážam skôr na svoje spomienky na tento Stephenov entý román. Keď som ho čítal kedysi dávno, pred rokmi a rokmi, neviem či som na školu ešte nechodil, ale skôr áno ako nie, paradoxne sa mi príbeh o starej komorníčke Dolores Claiborneovej (už dávno nie St. Georgeovej) nepáčil. Pochopiteľne, bolo to spôsobené aj tým, že niektorými témami decko neoslovíte, ale jednoducho ma román nezaujal tak akosi... celkovo. Až keď som sa k nemu po niekoľkoročnej prestávke na začiatku roka 2009 vrátil, zistil som, aký je silný. Zmáhala ma dvojtýždňová horúčka a Dolores rozhodne nudnou spoločníčkou nebola, hoci mi nejakú tú nočnú moru v delíriu akiste privodila, ale tak je to s každým silným príbehom. Niekedy aj knižka dokáže pohrýzť.

Ústrednou postavou cirka tristostranovej knižky, ktorá v roku 1993 vyšla v slovenskom preklade Viery Vilhanovej vo vydavateľstve Práca, je, chyžná, pracujúca v obrovskom dome bohatej vdovy Very „Bozajmavriť“ Donovanovej, o ktorú sa stará už niekoľko desaťročí. Život v malom ostrovnom meste je ťažký, tvrdý a vlečie sa ako polomŕtvy slimák. Padáte. Padáte desiatky rokov. Dvadsať, tridsať. Štyridsať. Niekedy si to ani neuvedomujete. Že padáte. Život Dolores je vyplnený starostlivosťou o neobyčajne arogantnú Veru a starostlivosťou o svoju rodinu: dvoch chlapcov, rastúcich ako z vody, dospievajúcu dcéru Selenu a večne opitého úbohého manžela Joea, ktorý je taký škodoradostný, že kebyže mu poviete, že štyri mesiace po jeho smrti zastrelia Kennedyho, umieral by na dne vyschnutej studenej studne v čučoriedkovom háji šťastnejší.

Román „Dolores Claiborneová“ (Dolores Claiborne, USA 1992) bude čitateľom dozaista pripomínať Kingovu neskoršiu novelu „Geraldova hra“, s ktorou tvorí pozoruhodný pár: v určitej chvíli Dolores dokonca „tretím okom“ vidí hrdinku "Geraldovej hry"!

Je to ťažký, vysilujúci, ale zároveň očistný príbeh o potlačovaných spomienkach, ktoré z nás robia iných ľudí, než akými by sme boli, keby sme sa im odvážili pozrieť do očí. Pozoruhodné a jedinečné je to, akým štýlom autor príbeh napísal: jedná sa o, držte sa, kapitolami NEPRERUŠOVANÝ monológ hrdinky, na policajnej stanici sa vyjadrujúcej k záhadnej smrti Very Donovanovej (ale nielen tej). King píše výborné dialógy a skvele charakterizuje postavy/vzťahy medzi nimi. Netrpí tým, čím spisovatelia, odtrhnutí od reality: vie, aký je reálny život. V mnohých scénach som mal slzy v očiach, tak dobre sú napísané (rozhovor na kompe). Vonkoncom mi neprekážalo, že sa nejedná o „typický“ kingovský horor, lež o drámu. Ostatne, vždy som patril skôr medzi tých Kingových fanúšikov, ktorých jeho horory príliš nebavili. Oveľa viac si užívam jeho výlety do "skutočnosti".

Napriek tomu knižka obsahuje minimálne jednu „ozajstnú“ hororovú pasáž a to desivo napísanú scénu o studni. Fuj.

Knižka je známa aj z vynikajúceho filmového spracovanie z produkcie Castle Rock Entertainment, založenej režisérom Robom Reinerom, ktorý v minulosti dvakrát (a vždy na jednotku) adaptoval Kingovu prácu: najskôr novelu „Telo pod“ filmovým názvom Pri mne stoj! a potom mrazivý triler Misery, kde titulnú psychopatickú rolu stvárnila Kathy Batesová. Tá v roku 1995 stvárnila i (tentokrát kladnú, aj keď King i filmári v tomto príbehu neustále prízvukujú, že na svete niet väčšej suky, ako je žena) Dolores. Mnohí diváci dodnes Akadémii vyčítajú, že nebola aspoň nominovaná na Oscara za strhujúci výkon ženy, ktorá NEDOVOLÍ, aby jej deti boli rovnaké, ako ich otec. Filmové spracovanie sa od knižky veľmi líši (filmári napríklad do deja zakomponovali v knižke takmer NEVYSTUPUJÚCU postavu Seleny, pridali hlavnú zápornú postavu v podaní fanatického vyšetrovateľa a napríklad Dolores má vo filme len jedno dieťa, nie tri).

Román „Dolores Claiborneová“ je kvalitný ženský triler o manželstvách ako každých iných, o tom, že úteky nič neriešia a o tom, že niekedy musíme byť krutí, keď chceme byť láskaví.

Komentáre

JohnnyD

+1

 

 

Veľmi dobrá knižôčka. Treba sa hlavne prelúskať cez prvých desať strán, ktoré kvôli nepopísateľne chaotickému štýlu rozprávania ma skoro odradilo od čítania celej knihy. Zvyšok je už vyrozprávaný bravúrne, so skvelými postavami a hlavne s úžasnou gradáciou napätia, ktorú King tak dokonalo ovláda (odhalí existenciu tajomstva, ide ho vyrozprávať a pridáva k nemu ďalšie a ďalšie motívy a to celé nabaľuje tak, že čitateľ je v napätí a odhalenie sa dostaví o 100 strán neskôr a to vôbec nevadí, práve naopak, umocní to dojem z knihy).

08 Júl 2010, 14:38

Reagovať

Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions

Pridať komentár

Storno

Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions

Pridať komentár