Článok o knihe Isabel Allendeovej „Dom duchov“.

Vitajte v dome duchov. Dievčatá sa tu rodia so žltými očami (a zelenými vlasmi) a miliardy všetko ničiacich termitov stačí slušne požiadať „choďte preč“ (a oni pôjdu preč).

„Dom duchov“ patrí medzi „magický realizmus“. Ten preslávil svojimi komplikovanými dielami Gabriel García Márquez tak výrazne naprieč celým svetom, až som sa čudoval, keď som v roku 2009 zistil, že magický realizmus písal aj niekto iný. Famózny, úchvatný, fantastický, ubolený a strhujúci. „Dom duchov“.

Mám rád „ságy jednej rodiny“, ale niet nič odlišnejšieho od „Doma duchov“, ako vysiľujúca „Via Mala“. Napriek tomu obidva tlsté romány idú naprieč rokmi a venujú sa jedinej rozvetvenej rodine.

V prípade „Domu duchov“ je to latinskoamerická rodina Truebovcov. Esteban Trueba je mocný, tvrdý, prísny muž, ale so silne vyvinutým zmyslom pre – nepopieram, zvláštnu - spravodlivosť. Hoci miestami pripomína odpornú sviňu, skôr či neskôr vždy urobí vec, ktorá z neho opätovne spraví obyčajného, chybujúceho človeka. Takto je to so všetkými postavami takmer štyristostranového románu. A že ich je.

Niekde som počul (neviem, či je to pravda, ale páči sa mi to), že dôkazom o spisovateľom talente je, keď dokáže stvoriť hodnovernú postavu opačného pohlavia, než akého je on.. Pokiaľ je to pravda, Allendeová je talentovaná spisovateľka, pretože takú kvalitnú mužskú postavu nevie napísať ani väčšina spisovateľov-chlapov.

Príbeh sa odohráva v rozmedzí desiatok rokov, počas ktorých sa vystrieda niekoľko generácií Truebovcov, jednou z „najstálejších“ postáv je však práve (senátor) Esteban, keďže sa dožíva úctyhodných deväťdesiatich rokov. Obdivuhodný cit pre prácu s postavami, vzťahmi a dialógmi, dáva nádej v magický realizmus tým z nás, ktorým sa Márquez zdá... no veď viete... komplikovaný.

Isabel Allendeová (*1942), pre ktorú sa jednalo o románový debut, píše inak, hoci, samozrejme, čisto technicky/žánrovo k Márquezovi SPADÁ a ako jemu, ani jej nie je ukradnutá „história Latinskej Ameriky“ a ani ona nemá problém na strane 3 pitvať mŕtvu krásavicu a na strane 4 priviesť na scénu neopísateľného Barrabása, patriaceho snáď do ríše rozprávok. Je to svet, kde vás vojak mučí kvôli vašej politickej orientácii, ale kde sa zároveň šerými kútmi izieb motajú priesvitní duchovia. Kombinácia tvrdej reality so snovým svetom, berie dych. S pribúdajúcimi stránkami buduje autorka čoraz hustejšiu mysterióznu atmosféru gigantického rodinnému domu, ktorý bol toľkokrát z rôznych dôvodov prestavaný, že sa stal takmer živým organizmom s desiatkami izieb, o ktorých existencii netušia ani niektorí obyvatelia domu.

To, že sa dej odohráva naprieč desaťročiami, má okrem iného za následok aj vznik zvláštneho pocitu: niekde na strane 356 sa zarazíte, lebo do deja vpadla postava, ktorá sa ním mihla na strane 14 na zanedbateľnom priestore, ktorý, ako sa na strane 356 ukáže, vôbec nebol zanedbateľný. Keď vidíme chlapca, ktorý sa narodí zo znásilnenia a o dvesto strán neskôr je z neho dospelý muž, ktorý sa ide pomstiť za dávny zločin, spáchaný na jeho už mŕtvej mame, núti nás to takmer začať veriť na osud, že všetko so všetkým je vzájomne poprepájané, previazané, že všetko so všetkým súvisí a že niekedy je lepšie nikoho nesúdiť.

Román „Dom duchov“ („La casa de los espíritus“, Španielsko 1982) vyšiel v slovenskom preklade v roku 1988 vo vydavateľstve Tatran v preklade Jarmily Srnenskej s päťstranovým doslovom Nelidy Noskovičovej. Je známy aj z filmového (140-minútového) spracovania z roku 1993, kde hlavné a vedľajšie postavy stvárnili Meryl Streepová, Jeremy Irons, Glenn Closeová, Vanessa Redgraveová, Winona Ryderová či Antonio Banderas.

Komentáre

Riddick

+1

 

 

No a teraz si pozri filmový Dom duchov a ten úsmev ti zamrzne :-D Nie, nie je taký zlý, ale okrem jednej celej generácie sa z neho stratil aj veľký podiel charizmy, ktorá z knižnej predlohy doslova tryská.
No, som rada, že si objavil magický realizmus so všetkými jeho krásami. Ja som si ním prešla už dávnejšie a veru sa priznám, že GG Márquéz ma na ňom lákal najmenej. A keďže ty dobre znášaš násilie, krv, brutalitu a dokážeš si ju aj správne vychutnať, odporúčam ti preskočiť rovno na Louisa de Berniéres (ďalšie romány Allendeovej sú výrazne ženskejšie). Berniéres ti vydrží veľmi dlho :-) Po ňom prípadne Gina B. Nahai, ale tá je už čisto ženská...
Prípadne si predtým prečítaj:
Allendeová + Berniéres v kocke odo mňa
http://cizmarikova.blog.sme.sk/c/60685/Moje-knizne-las ky-4.html
Jeden Berniérov román v kocke
http://cizmarikova.blog.sme.sk/clanok-58326.html

22 Október 2009, 10:57

Reagovať

Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions

Pridať komentár

Storno

Ivan Kučera

0

 

 

Ja rozhodne žiadnym veľkým fanúšikom G.G. Marquéza nie som a to som od neho nečítal len jednu vec. Naopak, od de Berniéresa som zatiaľ čítal len „Mandolínu kapitána Corelliho“ a tá ma dostala. Inak, čo sa filmu DOM DUCHOV týka, ten som kedysi dávno videl, ale vo veku, kedy ma zaujímali len vybuchnuté hlavy a mimozemšťania, takže som ho veľmi neocenil. Ale urputne spomínam, ako v ňom je zobrazený „Barabáš“, to tajomné zviera v knižke opisované ako kombinácia menšieho koňa, obrovského psa a stredného dinosaura. Ale dopočul som sa, že môj obľúbený „tvor“ vo filme VRAJ vôbec nie je...

22 Október 2009, 16:11

Reagovať

Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions

Pridať komentár

Storno

Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions

Pridať komentár