Ak je slasher o „vrah navštívil náš svet“, hixploitation je o „navštívili sme svet vrahov“. Je to svet chorý až choromyseľný, smrteľne nebezpečný a nikto vám v ňom nepomôže.

Článok si nenárokuje na vymenovanie všetkých žánrovo spriaznených snímok, ide mu skôr o akési... všeobecnejšie charakteristiky daného žánru.

Najslávnejším predstaviteľ hixploitationu je Texaský masaker motorovou pílou (The Texas Chain Saw Massacre/1974 – Ďalej len TCM) Tobea Hoopera a Kima Henkela. Nápad na brutálny nízko rozpočtový horor dostal Hooper v predajni záhradníckych potrieb, kde musel stáť v dlhej rade a pri pohľade na motorovú pílu si pomyslel, že by mu uľahčila cestu k pokladni.

V tej dobe, t.j. sedemdesiatych rokoch, sa Amerika otriasala v ťažkej situácii. Bola tu aféra Watergate, zúrila vojna vo Vietname. Rodičia boli sklamaní zo svojich vlastných „bezbožných“ detí a deti cítili obrovský tlak zo strany svojich rodičov a, logicky, sa búrili, rebelovali, protestovali. Odzrkadlilo sa to i v Hollywoode. Kým rozprávkári vsadili na bájky z iných galaxií, fachmani od hororu sa utápali v naturalisticky poňatých a minimálnym rozpočtom, zato dobrými nápadmi, obohatených krvákoch.

Dokonalým príkladom hixploitationu je spomenutý TCM (dočkal sa sequelov, remakeov i prequelov). Partička tínedžerov cestuje za obskúrnou turistickou atrakciou (znesvätený cintorín) do zapadnutého texaského mestečka, kde sa to len tak hemží jatkami a čudnými existenciami, ktoré by vás zo všetkého najradšej znásilnili, zabili a zjedli, otázkou je (vám to môže byť pochopiteľne jedno), v akom poradí. Sir Hannibal Lecter by si s Leatherfaceom a jeho motorovkou napriek hygienickej a intelektuálnej priepasti rozumel. V tomto prazvláštnom svete sa pomoci nedočkáte, pretože tunajší obyvatelia sú často duševne chorí (duševné poruchy, nevzdelanosť, incest...). Zabíjanie a kanibalizmus berú ako samozrejmú súčasť života.

TCM možno je slávny hixploitation, ale rozhodne nie prvý. Toto prvenstvo si drží skôr Vyslobodenie (Deliverance/1972) Johna Boormana. Partia zrelých mužov si chce užiť víkend v divočine pri splavovaní rieky. V hustom lesnom poraste sa ale dostanú do ostrého konfliktu s miestnymi zaostalými homosexuálnymi horalmi a dôjde aj na šípy a jedno znásilnenie. Keď desiatky rokov nato vznikol úspešný Pach krvi (a jeho dve pokračovania, Wrong Turn 2: Dead End/2007 a Wrong Turn 3/2009), niektorí ho kvôli divočine a zaostalým miestnym obyvateľom, prirovnávali práve k Vyslobodeniu. Ani televízna obrazovka nezostala ušetrená tohto pod-žánru. Fanúšikovia seriálu „Akty X“ („The X-Files“/1993-2002) dodnes s mrazivou spokojnosťou spomínajú na brilantnú epizódu, v ktorej agenti Mulder a Scullyová zavítali do dedinského prostredia, kde mali retardovaní bratia pohlavný styk s vlastnou matkou.

Kým dlhé roky bol hixploitation doménou úzko špecifikovaných fanúšikov hororu, kvôli Elimu Rothovi sa stal komerčne životaschopným. Jeho škandalózny bratislavský Hostel (Hostel/2005 a Hostel 2/2007... hovorí sa aj o trojke, ktorá by mala byť určená primárne pre DVD trh, ale zostáva pri "hovorí sa") bol skombinovaný s exploitation. Dokonalým hixploitation (mestským životom učičíkaní tínedžeri zavítajú do dedinského prostredia, kde sa stanú obeťami šialených domorodcov) sa stal excentrický Dom tisícich mŕtvol (House of 1000 Corpses/2003) a jeho VEĽMI VOĽNÉ pokračovanie Vyvrheli pekla (The Devil´s Rejects/2005). Dnes už sa naozaj pozabúda na to, že kedysi dávno bol hixploitation od hororového žánru pomerne vzdialený. Stačí si pozrieť klasiku kontroverzného alkoholika Sama Peckinpaha Straw Dogs z roku 1971 (tento rok sa začalo hovoriť o remake). V ňom o horor väčšinu minutáže nejde. „Len“ sa hromadí napätie“: škaredý britský matematik (Dustin Hoffman) sa s úžasne atraktívnou mladučkou manželkou, provokujúcou tvrdými bradavkami miestnych obyvateľov, sťahuje na anglický vidiek. Jeho manželka je však, teoreticky vlastnou vinou, čosi medzi brutálne znásilnená a úžasne pomilovaná bývalým milencom. Vo finále na krajinu padá noc, dom je zabarikádovaný a vonku postáva čoraz opitejšia tlupa násilníckych ničomníkov, ktorí sa za žiadnu cenu nesmú dostať dovnútra.

Veľmi dobrou ukážkou hixploitation (skríženého so slasherom a exploitation) bol tuhý kúsok Francúza Alexandrea Ajau Hory majú oči (The Hills Have Eyes/2006), kde sa stane americká rodinka, cestujúca karavanom naprieč púšťou, poznačenou niekdajšími pokusy s atómovými výbuchmi, obeťou miestnych zmutovaných kanibalov. Úspešná snímka (ktorá sa dočkala biedneho vojenského pokračovania Hory majú oči 2/2007) bola v skutočnosti remake rovnomennej snímky Wesa Cravena (Nočná mora na Elm Street) z roku 1977, ktorá napriek mizernému rozpočtu patrí k ďalšej klasike hixploitation (a už originál obsahoval škandalóznu scénu „Prepad karavanu“).

Aja je expert na hixploitation, keďže sa zaň dá pokladať už jeho predchádzajúci kúsok, ešte doma nakrútená krvavá nočná jazda Noc s nabrúsenou britvou (Haute tension/2003). Aj keď to už troška preháňame; aj v tejto snímke síce „mladí z mesta“ navštívia vidiek a stanú sa obeťou šialenca s dýkou, ale jednak sa jedná iba o dva kusy a jednak... kto brutálny atmosférický kúsok videl, vie, že je to celé tak troška chyták, preto strčiť ho do krabičky HIXPLOITATION nemusí byť práve najrozumnejšie. Pozor, takisto za „čistokrvné“ hixploitation nepokladáme napríklad slávne talianske kanibalské šoky, hoci zdanlivo aj v nich ide o mladých drzáňov, pykajúcich za nezdravé sebavedomie (Kanibali, Ženy od hlbokej rieky).

Podstatne nenápadnejšie, ale minimálne rovnako pôsobivé, boli austrálske Vraždy vo Wolf Creek (Wolf Creek/2005). Snímka bola nakrútená na motívy skutočných udalostí (a vety „ročne sa v Austrálii stratí tridsaťtisíc ľudí, z toho sa 90% nájde“). Ale povinnou súčasťou hixploitation prekvapivo vôbec nemusí byť šialený zabijak. Pokojne postačí vražedný vírus v Rothovom debute Smrtonosný výlet (Cabin Fever/2002), aj keď je pravdou, že ku koncu sa do akcie so svojimi vidlami a flintami zapojili už i spoľahliví "miestni sedliaci". Najmä po úspechu Pachu krvi sa s hixploitation roztrhlo vrece, ale na kvalitu sa príliš nepozeralo a pre istotu sa rovno siahalo po nových verziách starších klasík a polo klasík (Múzeum voskových figurín/2005).

Kým hixploitation je o „skupine mladých, znásilnených v divočine“, existuje viacero iných „-xploitation“, ale s hixploitation veľa spoločného nemajú. Napríklad blaxploitation sú „černošské filmy“ (z posledných rokov napr. Drsný Shaft). Exploitation je prevažne o mučení (Divadlo hrôzy), o čom je teoreticky aj hixploitation, ale exploitation sa nemusí odohrávať na „dedine“, ale pokojne i v meste (Divadlo hrôzy). Hixploitation sa skrátka doslova viaže na vidiek. Rozhodne je ale škoda, že dnes mnohí jeho tvorcovia zabúdajú na to, aké klasiky sa v tomto pod-žánry kedysi robili a sústredia sa skutočne už len na prepracované násilie hrubého zrna („sploštenie semenníkov“ vo video Carver/2008).

Komentáre

Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions

Pridať komentár