Legenda o lietajúcom Cypriánovi [6O %] Tlačiť E-mail
Historický film
Napísal Ivan Kučera   
20.09.2011 04:00

Recenzia na historický slovenský film LEGENDA O LIETAJÚCOM CYPRIÁNOVI.

Hovorí, že v 18. storočí žil v Červenom kláštore, stratenom v horách, mních Cyprián. Široko ďaleko bol známy ako špičkový mastičkár, bylinkár, remeselník a dajme tomu v dnešnej dobe by sme mohli povedať lekár. Hovorí sa aj to, že zostrojil (údajne podľa návodu Leonarda da Vinciho) lietajúci stroj a na ňom odletel k Bohu...

Neviem, či sa to naozaj hovorí resp. odkiaľ tvorcovia čerpali informácie. Dobrou správou je, že ich nakrútili tak dobre, že je mi to jedno, rozhodne sa v tom nemienim piplať a dokonca si ani robiť srandu z mena Cyprián. Každopádne, Cyprián podľa všetkého kedysi skutočne žil resp. vraj do dnešných dní existuje jeho herbár.

Hoci som sa tomuto filmu niekoľko mesiacov úspešne vyhýbal (neatraktívna téma, odporné herecké obsadenie), nakoniec som to s ním riskol. Prekvapilo ma, ako rýchlo mi takmer dve hodiny veľmi neakčného deja utiekli; dokonca si myslím, že ak by tvorcovia (na čele s celovečerne debutujúcou režisérskou Marianou Čengel Solčanskou - *1978) mali viac peňazí a nakrútili by 20 minút drsných akčných scén, nebolo by to dobre. Niekedy menší rozpočet príbehu skôr slúži (v dobrom núti tvorcov k improvizácii), než že by mu zväzoval ruky.

Jediné, čo ma nezaujalo a ku koncu mi to začalo pripadať smiešne, bolo prehnané množstvo flashbackov. S odľahčením povedané: prvých 18 retrospektív v pohode. Ale zvyšných 385...

Miestami film, čo tiež nie je plus (teraz si možno budem trocha odporovať), pôsobí dojmom, že tvorcovia kvôli malému rozpočtu museli napísať poriadne komorný scenár, no uprostred nakrúcania sa objavil štedrý sponzor a narýchlo museli (lebo už mohli) vymyslieť veľkolepejšie scény, ktoré násilne zasadili do čisto dialógového deja. Keď sa ku konci objavil kôň, skôr som pootvoril ústa a vytiekla mi zmätená slina, než že by som bol nadšený.

Výsledný pocit je ale pozitívny. Nie je to rozprávka ani historický film. Je to od každého niečo. Nie je to až také drsné, ako JÁNOŠÍK – PRAVDIVÁ HISTÓRIA a nie je to až také prepracované, ako BATHORY. Paradoxne, práve kvôli určitej skratkovitosti film pôsobil dojmom, aký tvorcovia možno ani nezamýšľali: ako keby si pre jeho potreby naštudovali desiatky zdrojov, bohatých na tisíce informácií o „tej dobe“ a následne škrtali, prepisovali a zostalo len to najdôležitejšie. Výsledkom je akási... "esencia doby a miesta".

Tiež sa mi páčili odkazy na slávne filmy MENO RUŽE a PERINBABA. Prekvapila ma solídna práca s hercami. Marko Igonda je mi asi taký sympatický (už fyzicky), ako lepra krížená s morom, Brzobohatý mi pripadá otravne prevarený (hrá v podstate vo všetkom) a Paulovič je pre mňa vrchol arogantného nesympatického slovenského herca, mysliaceho si neviem čo o svojom nezmerateľnom hereckom ume. To zatiaľ veľmi pozitívne neznie. Tak inak. Títo herci, od ktorých by som si autogram s fotkou nezobral, ani keby mi ho ponúkli so sviečkovou, mi pripadali dobrí. Igonda ešte niečo viac, keďže ako ústredný hrdina nezlezie z plátna a ak by bol o ničom, potopil by celý film. Nebál sa prijať kontroverznú a vlastne vôbec nie kladnú rolu. Potvrdil tým, že herec môže byť skoro celý čas ticho a napriek tomu byť zaujímavý. Tiež potvrdil, že šikovne napísaná „ani dobrá, ani zlá“ postava je zaujímavejšia, ako skauti či stopercentné svine.

Film je zvládnutý profesionálne. Žiadne rozpačité herecké prejavy, žiadna neistá lacná kamera. Hudba mi, ako laikovi, pripadala taká kvalitná, až som si myslel, že ju ukradli z hollywoodskeho filmu. Oblečenie realisticky otrhané, výprava správne blatová, ale nie až tak, ako v LIBERTINOVI. Rekvizity vo mne vyvolali dojem, že nie sú vyrobené pre účely filmu, ale že pochádzajú z múzea. Potešila ma tiež miestami krásna príroda. Dialógy prirodzené, režisérsky prejav vyzretý. Dokonca oceňujem drzosť tvorcov akoby až natruc použiť moderné slová (hovno, zmizni, šťanie, kurva). Pripadalo mi, že to tam má svoje miesto. Že to tam patrí. A to je fajn. Ak si niekto ide vlastnou cestou a netrápi sa tým, čo si o tom kto pomyslí. Je to detail, ale vypovedá o dôležitých veciach nielen čo sa týka samotného filmu, ale i ľudí okolo neho. Takže dúfam, že tu zo seba nerobím blbca (= že Čengel Solčanská nezačne nakrúcať nové časti „Paneláka“).

Navyše v tom bol kus pokory. Nielen napísaný v scenári, ale prítomný aj priamo v atmosfére. Pripadalo mi to nadčasovo sexi. Nie sú v tom neskutočné žvásty ako v ROZHOVORE S NEPRIATEĽOM, nie je to technicky amatérske ako DEVÍNSKY MASAKER, dejovo rozbité ako JÁNOŠÍK – PRAVDIVÁ HISTÓRIA, roztatárené ako BATHORY, umelecké ako NEBO, PEKLO... ZEM ani nudné ako NEDODRŽANÝ SĽUB (= pieta taká veľká, až divákovi bráni v zážitku z filmu). Porovnávať snímku s jedným z najtrápnejších slovenských filmov za posledných 10 rokov, CINKOU PANNOU, je potom vyložene mimo. Dokonca patetická ústredná pieseň Zuzany Smatanovej mi po pozretí pripadala na mieste. Je to film, ktorý som schopný rešpektovať. Mám pocit, že ak si ho v budúcich desaťročiach ešte pozriem, a to pravdepodobne pozriem, vždy si v ňom nájdem niečo nové, niečo svoje a bude mi pripadať jemne trápne, že som mu dal len 60%.

Legenda o lietajúcom Cypriánovi, Slovenská republika | Poľsko 2010, cca 108 minút

Réžia a scenár: Mariana Čengel Solčanská. Hudba: Vladimír Martinka (ústredná pieseň: Zuzana Smatanová). Kamera: Ramunas Greičius, Štefan Bučka. Hrajú: Marko Igonda, Vladimír Javorský, Pawel Malaszynski, Alexander Domogarov, Radoslav Brzobohatý, Jerzy Nowak, Lukáš Latinák, Ivan Romančík, Karolína Kominek - Skuratowiczová, Ľubomír Paulovič, Kamil Mikulčík a ďalší

Komentáre

Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions
Pridať komentár
Zdieľať