V posledných rokoch sa objavili v prostredí slovenskej kinematografie aj hrané snímky, ktoré možno označiť za súčasný "pouličný" film - Veľký rešpekt alebo Bratislavafilm.

Hlavná dejová línia takýchto diel sa odohráva v uliciach miest, prípadne na sídliskách, preplnených panelákmi. Zobrazujú životy ľudí, žijúcich v nepeknom prostredí a ich dennodenné ťažkosti. Ústrednými hrdinami sú mladí ľudia, vyrastajúci v nestabilných podmienkach, keď ich rodičia často nemôžu nájsť prácu alebo sú zamestnaní na namáhavých pozíciách a domov prichádzajú často unavení. Ich deti sa tiež nevedia v spoločnosti presadiť, respektíve ešte študujú na školách, kde zväčša veľmi nevynikajú. Tak približne vyzerá typ súčasného „pouličného“ filmu. Podobnou poetikou drsnej reality sa snažili divákov osloviť aj dve slovenské hrané snímky: Bratislavafilm a Veľký rešpekt.

Jakub Kroner, syn populárneho herca Jána Kronera, má 23 rokov a je čerstvým absolventom VŠMU v oblasti animovanej tvorby. Napriek tomu už nakrútil dlhometrážny hraný film. Snímku Bratislavafilm nielenže režíroval, ale tiež napísal k nej scenár, zostrihal ju a bol i jedným z kameramanov.

Viktor Csudai je o niečo starší, má 36 rokov a absolvoval strihovú skladbu na VŠMU. Veľký rešpekt bol taktiež jeho celovečerným debutom – napísal k nemu scenár, produkoval ho i režíroval. Pre obidvoch autorov bol inšpiráciou životný štýl v bratislavskom sídlisku Petržalka a príbehy ich známych. Napriek tomu sa rozhodli zamerať vo svojich „pouličných“ filmoch na odlišné problémy a rozprávať každý svojským spôsobom.

Bratislavafilm mapuje jeden deň v hlavnom meste. Mladý díler drog žije na okraji spoločnosti a existenčná situácia ho núti robiť priekupníka, aby si zarobil peniaze. Pre neustále hádky medzi rodičmi už ďalej nemieni ostávať doma a odchádza bývať inam. Bratislavský taxikár zasa prežíva manželskú krízu, ktorú nedokáže vyriešiť. Veľké obchody organizuje aj jeden z popredných bratislavských mafiánov, zatiaľ čo sa jeho slečna doma nehorázne nudí. Snímka sa tak stáva mozaikou osudov, vzájomne sa prepletajúcich.

Veľký rešpekt má dvojicu hlavných hrdinov. Peter sa práve rozchádza s priateľkou, ktorá ho považuje za homosexuála. Niet divu – jeho chôdza je zvláštna, používa mäkkú slovenčinu s prenikavým prízvukom a oblieka sa extravagantne. Má však dobrého kamoša, s ktorým chodieva rád von – Miša. Je to mladík z Petržalky, obliekajúci sa do širokého, voľného oblečenia, rozpráva s typickým bratislavským prízvukom a má príťažlivú sestru. Teda aspoň Peter si to začne myslieť po tom, ako sa rozíde s priateľkou. Počas flákania sa po vonku však Peter a Mišo stretávajú istého Maďara, ktorého práve niekto okradol.

Bratislavafilm aj Veľký rešpekt tak zoznamujú diváka bližšie s odvrátenou stranou života v hlavnom meste. Zatiaľ čo Bratislavafilm sa javí primárne ako dráma, v pozadí ktorej cítiť prvky humoru, Veľký rešpekt je, naopak, komédiou so smutnými okamihmi.

Bratislavafilm ukazuje život ľudí „na hrane“, prežívajúcich každý vlastné existenčné krízy. Mládež je obklopená násilím a všadeprítomným dosahom drog. Ľudia z nižšej spoločenskej vrstvy sú nútený drieť za malé peniaze, zatiaľ čo si mafiáni so svojimi blízkymi užívajú život v luxuse. Pre tých slabých niet miesta v betónovej džungli, a tak sa buď podriadia otrokárskemu spôsobu života alebo sa utiekajú k drogám a alkoholu za zvuku hip-hopu do bratislavských barov.

Veľký rešpekt už prostredníctvom nadneseného názvu načrtne štýl karikatúry. Peter je stelesnením homosexuála, hoci ho priťahujú výhradne ženy. Mišo je zveličením hip-hopera – hoci sa tak oblieka i chodí podobným štýlom, jeho správanie je prehnané, a tým pádom zároveň komické. I to, že sa okradnutým stane zrovna občan Maďarska pôsobí v kontexte nezmyselne napätých slovensko-maďarských vzťahov humorne. Nehovoriac o tom, že práve Maďar spôsobí v životoch Slovákov neskôr veľké problémy – keď Mišova sestra, o ktorú sa bez šance na úspech snaží zabojovať Peter, otehotnie práve s Maďarom.

Napriek humornému poňatiu ostáva v snímke priestor i pre smútok. Petrov otec ostáva po tom, čo ho opustila žena, neustále zavretý doma, kde sa opíja, alebo v práci, kde má zasa konflikty s kolegom. Snímka Bratislavafilm zasa ponúka vtipné scény, keď sa rozmaznaná „auparková“ slečinka dostáva do problémov, v ktorých ju rado vidí škodoradostné publikum.

Práve v týchto sekvenciách žiari herečka Zuzana Fialová. Roztržitosť, „ukecanosť“ a neoddiskutovateľná hlúposť jej postavy nepozná hraníc, čo v správnej kombinácii prvkov, napríklad keď slečne uviazne vysoký opätok v mreži na podlahe, spôsobuje žiadaný smiech. Vo filme Veľký rešpekt je pozoruhodný najmä Stano Staško, ktorý veľmi dobre pozná konvencie správania mládeže z Petržalky. Je schopný tak s prehľadom a citom parodovať ich životný štýl a pritom si zachovávať vážnu a prirodzenú tvár.

Navzdory všetkému ani jedna zo snímok diváka veľmi nemá čím zaujať. Veľký rešpekt síce nepostráda vtip, no jeho humor je takmer vždy prvoplánový, chýba mu hĺbka akejkoľvek výpovede. Keďže gagy často nevychádzajú z potreby príbehu, tak zákonite pôsobia samoúčelne a neraz i trápne. Motivácie postáv nie sú vždy vierohodné, detto dialógy. Aj snímke Bratislavafilm dominuje veľká náhodnosť. Nielen vo vykreslení stretov jednotlivých postáv, ale i zo situácií. Tie často nevznikajú z dôvodu potreby deja, ale hlavne zo žiadosti autorov, čím dochádza k očividnej kalkulácii.

Ani po formálnej stránke nemajú snímky čo ponúknuť. Obe síce pracujú z dôvodu nízkeho rozpočtu s jednoduchou technikou. Tá je však v mnohých prípadoch, napríklad v „klubových“ scénach, zdrojom zrnitých záberov, no tento samotný fakt by až tak neprekážal. Sklame skôr to, že autori nedokážu tvoriť inovatívne, chýba im výraznejšia kreativita počas nakrúcania i v práci s nahraným materiálom. Aj keď v prípade filmu Veľký rešpekt je celkový výsledok podstatne kompaktnejší a harmonickejší než u snímky Bratislavafilm. Pre oba tituly je tak najzáslužnejšie, že vôbec vznikli a rozšírili paletu slovenskej kinematografie o typ súčasného „pouličného“ filmu.

Od decembra 2007 do konca roka 2009 teda ponúkli slovenské kiná 13 domácich celovečerných hraných titulov, ktoré je možné rozdeliť do 4 samostatných kategórií:

Prvú reprezentujú súčasné drámy, hľadajúce zmysel existencie ženskej hrdinky. Z nich sa javí ako divácky najatraktívnejšia Polčas rozpadu, hoci i názory na jej výpovednú hodnotu sa rozchádzajú. Ostatná trojica, ktorú tvoria Ženy môjho muža, Nebo, peklo... zem či Líštičky veľmi nemá čím svojich priaznivcov zaujať, a tak sa v celkovom hodnotení pohybuje niekde vo sférach šedého priemeru.

Druhú skupinu tvoria snímky, zaoberajúce sa historickými témami. Z nich pravdepodobne najviac presvedčí Bathory, ktorá ponúka zaujímavé spracovanie príbehu i výborný výtvarný koncept. Jánošík - Pravdivá história zapôsobí o niečo slabším dojmom. Hoci nepostráda filmársku profesionalitu, jeho dej je chaotický a postavy nie veľmi presvedčivo motivované. Zo skupiny historických reflexií najmenej zaujme Cinka Panna, pri ktorej autori akoby ani nepoznali základy vlastného remesla a ponúkajú nezaujímavý príbeh, rozprávaný pomocou fádnych rozprávačských postupov.

V tretej skupine sa nachádzajú diela, zaoberajúce sa vyrovnávaním s minulosťou. Zo štvorice titulov treba najväčšmi oceniť film Muzika s pútavým príbehom a profesionalitou audiovizuálneho spracovania. I snímky Pokoj v duši či Nedodržaný sľub ponúknu kvalitné formálne vyjadrenie, no ich obsah je výrečný iba v jednotlivých segmentoch, pričom ako celok nepostráda slabiny. Zato Tango s komármi jednoznačne nepresvedčí a ponúka zážitok, ktorému chýba originalita i príťažlivosť.

Sumár uzatvára posledná štvrtá kategória, ktorá prezentuje súčasný „pouličný“ film. V nej veľmi nepresvedčí ani jedna z dvojice snímok. Lenže zatiaľ čo si Veľký rešpekt udržiava primeranú úroveň aspoň miestami vtipným, i keď prvoplánovým humorom, Bratislavafilm sa zameriava viac na ponurý dej, ktorý, žiaľ, neprináša emócie, ktoré snáď tvorcovia očakávali.

Reflexia slovenskej hranej kinematografie 2007 - 2009, časť 1

Reflexia slovenskej hranej kinematografie 2007 - 2009, časť 2

Reflexia slovenskej hranej kinematografie 2007 - 2009, časť 3

www.bratislavafilm.sk

www.csfd.cz

www.pravda.sk

www.sme.sk

www.velkyrespekt.sk

Bathory (r. Juraj Jakubisko, 2008)

Bratislavafilm (r. Jakub Kroner, 2009)

Cinka Panna (r. Dušan Rapoš, 2008)

Jánošík - Pravdivá história (r. Agnieszka Holland - Kasia Adamik, 2009)

Líštičky (r. Mira Fornay, 2009)

Muzika (r. Juraj Nvota, 2007)

Nebo, peklo... zem (r. Laura Siváková, 2009)

Nedodržaný sľub (r. Jiří Chlumský, 2009)

Pokoj v duši (r. Vladimír Balko, 2009)

Polčas rozpadu (r. Vlado Fischer, 2007)

Tango s komármi (r. Miloslav Luther, 2008)

Veľký rešpekt (r. Viktor Csudai, 2008)

Ženy môjho muža (r. Ivan Vojnár, 2008)

Komentáre

Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions

Pridať komentár