Ben Affleck to má v hlave zrovnané. Recenzia na jeden z najpolemizujúcejších filmov roku 2007, ZBOHOM BABY.

Boston (ale môže to byť ktorékoľvek iné miesto na svete). Uniesli dievčatko. Pedofil? Ide o výkupné? Alebo o niečo úplne iné? Rozruch, ktorý zločin spôsobí, vsaje do svojho epicentra aj mladý pár súkromných detektívov (Casey Affleck, Michelle Monaghanová). Tí sa doteraz živili predovšetkým hľadaním ľudí, ktorí niekomu dlžia peniaze. Toto je ich prvý „vážny“ prípad. Dievčatko doteraz žilo s drogovo závislou matkou na okraji spoločnosti. Teraz zmizlo úplne. Ale trápi to niekoho? V štvrti, v ktorej minulý rok zabili štyroch prisťahovalcov a všetkým to bolo fuk? Hrdinova kolegyňa (a láska zároveň) do toho síce zo začiatku nechce ísť („Nechcem nájsť dieťa, ktoré niekto tri dni znásilňoval.“ – „To nikto.“). Ale nakoniec pôjde. A zmení jej to celý život.

ZBOHOM BABY je režijným celovečerným filmom herca a scenáristu (Oscar za scenár DOBRÝ WILL HUNTING) Bena Afflecka, ktorý si vybral román ceneného Dennisa Lehanea (TAJOMNÁ RIEKA, PREKLIATY OSTROV). Zároveň sa podieľal na scenári a do hlavnej úlohy si obsadil mladšieho brata Caseyho, ktorý s ním v minulosti už hral (DOBRÝ WILL HUNTING), prípadne hral v snímkach jeho kamarátov (Brad Pitt – ZABITIE JESSEHO JAMESA ZBABELCOM ROBERTOM FORDOM). Úlohy matiek a policajtov obsadil Edom Harrisom, Morganom Freemanom či Amy Ryanovou. Všetci podávajú vynikajúce výkony a hoci postavy Eda Harrisa a Morgana Freemana zaváňajú klišé, obaja si tieto úlohy raz dajú zarámovať, ak ich ešte zarámované nemajú. Argumentácia každého z nich má logiku. Každý z nich má svoju pravdu. To dodáva im postavám strašidelnú hĺbku.

ZBOHOM BABY je film, plný prekvapení a nečakaných zvratov. Nejedná sa o šokujúce zvraty á la ŠIESTY ZMYSEL (alebo PREKLIATY OSTROV), ale skôr á la ZNAMENIA. Aj vtedy na konci do seba vďaka detailom zaklapli pre dej kľúčové udalosti resp. rozhodnutia niektorých postáv alebo nenápadný úškrn stranou, aby ho TAKMER nezachytila ani kamera. U niektorých postáv som od začiatku tušil, že niečo ukrývajú, no hoci sa mi to nakoniec potvrdilo, stala sa zároveň iná vec, ktorá moje podozrenie potvrdila, ale zároveň dané „konanie postavy“ ukázala v úplne inom svetle. Povedzme, že to svetlo nebolo klišé, ale bolo ľudské a hlboko ma v tej chvíli zasiahlo. Minimálne 5x som mal v určitej scéne (keď postava niečo urobila alebo povedala alebo sa proste „niečo stalo“) slzy na krajíčku a ku koncu mi vlastne bolo, v dobrom, jedno, ako to skončí. Z predchádzajúcich udalostí mi totiž bolo jasné, že to určite dobre neskončí (aj keby sa dievčatko, o ktoré paradoxne takmer nejde, našlo, živé a zdravé). Príbeh je smutný, ale Affleck to má tak pevne v ruke, že sa nejedná o depresiu, ale o zvláštnu formu melancholického smútku v duši z toho, čo všetko je v nás a čo všetko sme schopní a ochotní urobiť a často aj urobíme. Myslím si, že časom niečo podobné o „svojím spôsobom zbytočnom živote“ a „pominuteľnosti toho všetkého“ začne cítiť každý z nás...

Nehovorím len o takých drobnostiach, že žiadna z postáv nie je stopercentne dobrá alebo stopercentne zlá (ústredný hrdina je odvážny len keď má pri sebe zbraň, konanie páchateľov únosu na konci schvaľujeme). Affleck postavy a vzťahy medzi nimi tak dobre kombinuje, že som mal po dlhej dobe pocit, že sa pozerám na film s postavami, ktorých predobraz niekde na svete existuje. Ústredného hrdinu, ktorý je ku koncu nútený voliť radikálne rozhodnutia, som mal chuť nahlas (!) povzbudiť, aby urobil to, čo sa chystá urobiť a ani ženou, o ktorej si myslel, že je jediná v jeho živote, sa nenechal odhovoriť, lebo ak v tomto svete niečo ako „správne rozhodnutie“ existuje, je to TOTO. Posledná scéna v byte je presne taká, ako som čakal: pár ľudí zomrelo, pár ich prežilo, ale nikto nie je vyložene šťastný ani nešťastný, mnohým je množstvo vecí fuk, v jedinej chvíli sa bije spokojnosť s výčitkami svedomia a vysiľujúcimi otázkami. Rozhodol som sa dobre? Nebudem si to do smrti vyčítať? Dokážem sa s tým niekedy naučiť žiť? Urobil som to najlepšie, čo sa v danej chvíli dalo alebo som sa zachoval čisto sebecky a myslel som na svoje šťastie a nie na šťastie iných? Ako povie v opitej scéne postava Eda Harrisa, „záleží na tom, ako sa na to pozeráš“.

ZBOHOM BABY je film, ktorý má až zázračne vyrovnané tempo. Je v ňom presne toľko akcie, aby príbeh nezaspal a presne toľko napätia, aby sa nedalo hovoriť o suchej dráme, ale o šťavnatej KRIMINÁLNEJ dráme a miestami dokonca o trileri (scéna s pedofilmi mi pripomenula záver MLČANIA JAHNIAT). Myslím, že ak by Affleck dal do filmu aspoň 5 ďalších minút akcie, bol by výsledok horší, pretože by robil ústupky. Tentokrát by som vzácne chcel pochváliť aj producentov, ktorí film neprestrihali, aby v ňom bolo viac akcie/trileru.

V tomto silnom a nezabudnuteľnom filme je dobré všetko, od hereckých výkonov a dej až po dialógy. Každá postava má ako sa hovorí „svoj moment“, strhujúcu dialógovú scénu. Vďaka tejto scéne danú postavu, ak sme ju dovtedy nenávideli, chápeme, rozumieme jej pohnútkam a sme smutní z toho, že veci v živote niekedy dopadnú tak, ako dopadnú. Affleck je dospelý režisér, ktorý nakrútil zrelý film, nad ktorým som rozmýšľam niekoľko dní. Ďakujem.

Réžia: Ben Affleck. Scenár: Ben Affleck, Aaron Stockard (podľa knihy Dennisa Lehanea). Kamera: John Toll. Hudba: Harry Gregson-Williams. Strih: William Goldenberg. Hrajú: Casey Affleck, Michelle Monaghanová, Morgan Freeman, Ed Harris, John Ashton, Amy Ryanová, Amy Madiganová, Michael K. Williams a ďalší

Komentáre

Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions

Pridať komentár