Devínsky masaker [2O %] Tlačiť E-mail
Dokument
Napísal Ivan Kučera   
29.09.2011 04:00

Recenzia na dokument Gejzu Dezorza DEVÍNSKY MASAKER.

V pondelok 30. 8. 2010 v Devínskej Novej Vsi (časť Bratislavy, v ktorej býva okolo 17.000 ľudí) v činžiaku a na ulici páchateľ Ľubomír Harman zranil niekoľkých ľudí, siedmych zastrelil a následne spáchal samovraždu. 6 obetí pochádzalo z rodiny, s ktorou susedil. Siedma obeť býva pokladaná za „omyl“; počas streľby údajne vyšla na balkón, kde bola smrteľne zasiahnutá „stratenou“ guľkou...

Zastávam názor, že ak nerobíte dokument o zvieratách alebo cestopis, nemôžete byť objektívni. Ak tvrdíte, že ste, klamete, zavádzate, robíte si srandu alebo si to naozaj myslíte (ale to neznamená, že máte pravdu). Tvorcovia DEVÍNSKEHO MASAKRU našťastie, pokiaľ viem, nič také netvrdia. Napriek tomu sa mi nepáčilo, že zlyhali už v detailoch. Zneužívajú ich tak, že prostredníctvom nich manipulujú divákom („bývalý kolega vraha“ namiesto „bývalý kolega páchateľa“; „malý Jožko“ namiesto „obeťou sa stalo aj dieťa“). Prečo to urobili takto bulvárne?

Ďalšie otázky si už nekladiem ja, ale tvorcovia. A sú nezaujímavé. Napr. po tomto zločine sa novinári, vyplašení ako hysterické sliepky, pýtali, prečo polícia neinformovala o konečnom počte obetí páchateľa. Predpokladám, že to chceli vedieť ešte keď strieľal. Podobní debili (nemyslím duševnú poruchu) sa pýtajú, ako je možné, že tento čin polícia nepredvídala. Preto, že film MINORITY REPORT je vymyslený.

Mňa ako civila NEZAUJÍMA, prečo polícia neinformovala o udalostiach dve sekundy po čine, pretože je mi jasné, že ak niekto na sídlisku zastrelí viacero ľudí, asi budeme radi, ak dokážeme verejnosti ponúknuť „výsledné“ informácie aspoň pár týždňov od udalosti. Mňa ako civila zaujíma, prečo to Harman urobil. To som sa však z dokumentu nedozvedel.

Trvá iba 69 minút. Radšej menej, ako veľa – poviete si možno. Problém je v tom, že už týchto 69 minút je veľa. Jednak si vo filme robí trápnu reklamu jedna z našich televízií (a zároveň sponzor filmu), smiešne až komicky prezentovaná ako žurnalistická pohotová špička (akú nám môže Amerika a najlepšie celý svet ticho závidieť) a jednak je o ničom. Nič som sa nedozvedel... a ostatne čo aj? Páchateľ by musel nakrútiť video, aby sme sa dozvedeli, prečo to urobil (a aj vo videu by mohol klamať). Keďže nič také neurobil, šanca, že sa niekedy dozvieme dôvod, je asi taká malá, ako že odhalíme identitu Jacka Rozparovača.

Keďže tvorcovia nevedia, prečo strieľal, dávajú veľký priestor banálne bľabotajúcej verejnosti, ktorá (nadnesene povedané) páchateľa prvý raz videla v televízii. Zmätené stádo, otravujúce moje nervy psychológiou typu „bol tichý a škaredo zazeral“. Aha.

Závery, ku ktorým sa tvorcovia dopracovali (resp. im ich povedali - už odvážni - novinári), sú dva.

Prvý. Páchateľ bol samotár (k tomuto názoru všetkých vedie evidentne len fakt, že nebol ženatý a nechodili sa k nemu do polnoci ožierať kamoši), ktorého si zobrala na mušku problémová rodina od vedľa. Tá ho dlhé roky psychicky šikanovala (údajne mu nechala minimálne raz pred dverami ľudské výkaly, ktorými bola natretá aj kľučka na jeho dverách). Tento tlak neuniesol a zbraňami, ktoré mal v legálnej držbe, ich zastrelil. Túto teóriu podporuje rozprávania niektorých svedkov o tom, že hoci strieľal aj na ulici, údajne nie bezhlavo do každého, kto išiel okolo (zároveň ale rovnaký svedok tvrdí, že Ľubomír Harman strieľal aj gumovými projektilmi, čo ale poprel sám minister vnútra, takže si o hodnovernosti urobte vlastný názor).

Druhý záver pracuje s teóriou, že páchateľ bol čudný a je predsa len otázka času, kedy čudní ľudia (teda predovšetkým muži, ktorí nie sú ženatí a opito s kamarátmi nehulákajú v činžiaku do polnoci) vystrieľajú svoje okolie, keď to mám napísať vulgárne. Tento záver nie je podporený ničím, čo by aspoň symbolicky pripomínalo argument. Tichí ľudia sú skrátka čudní a škaredo zazerajú.

Tvorcovia sa zasekli pri druhom dôvode, čo v praxi znamená, že ľudia, ktorých oslovili, sa rozdelili na dva tábory.

Prvý. Rodina bola problémová a nič lepšie si nezaslúžila.

Druhý. Páchateľ bol problémový (nie rodina, s ktorou susedil) a bola len otázka času, kedy to urobí.

Osobne si myslím, že nič také otázka času nebola (lebo nebol ženatý a mal v legálnej držbe strelnú zbraň?) a pochopil som to tak, že tvorcovia sa prikláňajú na stranu „rodina bola problémová a nič lepšie si nezaslúžila“. Iné vysvetlenie jeho činu mi každopádne neukázali, zato pomerne hojne pranierovali názor o „zlej“ rodine od vedľa.

Film na nás hádže množstvo výpovedí. Ktoré si navzájom odporujú. Nikto z tvorcov nemá záujem nájsť pravdu. Len dáva priestor ľuďom na vykecávanie. Miestami som mal až pocit, že len čo sa vypla kamera, začali sa smiať, aké dobré kraviny natárali. Úlohou tvorcov podľa mňa bolo aspoň sa SNAŽIŤ zaujať stanovisko. Nie zavaliť nás výpoveďami ľudí, ktorí často majú problém povedať súvislú vetu. Keďže rozpočet býva v slovenských filmoch často najvýraznejším problémom, naši filmári utekajú k dokumentom, lebo nepotrebujú veľký rozpočet. Hoci sú mnohé slovenské dokumenty dobré (a niekedy výborné - Barabáš), po žvástoch ako DEVÍNSKY MASAKER si človek praje, aby sme hádam radšej nemali ŽIADNU kinematografiu (teda ani dokumentárnu).

Osobne nemám s týmto filmom žiadne etické problémy. Na rozdiel od iných nevidím žiadny morálny prehrešok voči tomu, že filmári nakrútili dokument o trestnom čine. Nechápem, čo na tom komu pripadá amorálne. Problém, ktorý mám, je ten, že ich film je úplne nevydarený; ak by divák aj CHCEL držať palce zavraždenej rodine, asi to vzdá vo chvíli, keď jej preživší členovia spustia kanonádu svojráznych výstupov pred kameru (žena o sebe začala hovoriť, že je piča a muž sa chválil, že dodnes nebol ani raz v base).

Film pozostáva z rozhovorov so všetkými možnými (susedia, členovia rodiny, páchateľovi známi, policajti, minister vnútra, svedkovia činu) a „fiktívnych“ scén, v ktorých páchateľa hrá herec. Tieto "fiktívne" pasáže sa snažia byť nakrútené ako krvavý americký alebo ázijský akčný triler z osemdesiatych rokov 20. storočia v štýle Johna Woo. Nezaspali tvorcovia dobu? Navyše, len čo uvidíte zaštopkanú ponožku, usmejete sa popod fúzy a poviete si „toto sa fakt nedá brať vážne“.

Teraz k tomu lepšiemu. Za filmom stojí producent Róbert Slovák a režisér Dezorz (ktorému s réžiou pomáhal Jozef Páleník). Nemyslím si, že Gejza Dezorz je hlupák. Naopak. Myslím si, že tento film nakrútil len preto, aby ním zarobil peniaze, ktorými by mohol dokončiť svoj prekliato dlho nedokončený tatranský hixploitation FABRIKA SMRTI: MLADÁ KRV. Nemal problém poskytnúť mi v rozhovor a jeho predchádzajúca práca tiež naznačuje, že to nebude blbec (kým iní nakrúcajú „Panelák“, on „Mesto tieňov“ a „Najväčšie tragédie Slovenska“). Preto razím teóriu, že snímku nakrútil kvôli peniazom, aby si z nich mohol financovať projekt, ktorý je bližší jeho náture. Podľa mňa to potvrdzuje aj mimoriadna uponáhľanosť projektu: k zločinu došlo 30. 8. 2010, už vo februári 2011 bol film v slovenských kinách a 30. 8. 2011 (teda len na ročné výročie) ho dokonca odvysielala televízia.

Takže, Gejza Dezorz! Veľmi sa teším na FABRIKU SMRTI: MLADÚ KRV a aj keď sa začínam báť, že ju nikdy neuvidím, už myšlienka na ňu ma ako diváka baví viac, ako tento dokument (aj dokument o krvavom incidente môže svojím spôsobom „baviť“ – nie v zmysle komédie).

Myslím si - a to sa vraciam na začiatok -, že dokument môže až MUSÍ klamať. Niektorí filmári nakrúcanie svojich dokumentov postavili práve na tom resp. na prekrúcaní informácií tak, ako sa im práve hodia (Michael Moore – FAHRENHEIT 9/11). Problém DEVÍNSKEHO MASAKRU je v tom, že neklame... ani že klame. Nerobí NIČ. Len znudene opakuje veci, ktoré som vedel už pred rokom z televíznych správ, asi dva dni po zločine. Nie je kontroverzný, šokujúci, rozporuplný ani škandalózny. Ale chcel by.

Devínsky masaker, Slovenská republika 2011, cca 69 minút

Réžia a scenár: Gejza Dezorz, Jozef Páleník. Hudba: Marián Čurko. Hrajú: Pavel Vrabec, Marián Slovák (len hlas), Daniel Lipšic, Jaroslav Spišiak a ďalší

Komentáre

Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions
Pridať komentár
Zdieľať